szerda, október 20, 2021

Dokumentácia malých sakrálnych pamiatok vo Výskumnom centre európskej etnológie v Komárne

Výskum a dokumentácia malých sakrálnych pamiatok z pohľadu etnológie nemá vo východnej a strednej Európe vo všeobecnosti príliš bohatú históriu. Povrchný pozorovateľ by si mohol myslieť, že rozvoju vedy o ľudovej religiozite bránila hlavne komunistická ideológia. Zdanie však klame. V záujme pochopenia tejto problematiky je nutné uviesť krátky pohľad do minulosti.

Maďarský a slovenský národopis (a dodajme, že v podstate i národopis všetkých východo- a stredoeurópskych národov) sa začal rozvíjať v prvej polovici 19. storočia, v zásade pod nemeckým vplyvom. Etnografi toho obdobia pátrali hlavne po predkresťanských, „pohanských“ prvkoch v ľudovej kultúre, aby sa s ich pomocou pokúsili zrekonštruovať svet niekdajšej „pohanskej“ germánskej, slovanskej, resp. maďarskej viery, v našom prípade iným slovom „maďarskú mytológiu“.  Podľa vzoru nemeckej mytológie Jacoba Grimma z roku 1835 (Grimm 1835) bola vydaná v roku 1854 publikácia o maďarskej mytológii, ktorej autorom bol zohorský kňaz, Arnold Ipolyi (Ipolyi 1854). Takéto poňatie ľudovej kultúry považovalo oveľa novšie a modernejšie prvky kresťanstva v maďarskej ľudovej kultúre z hľadiska etnografie nezaujímavé, cudzorodé. Tento názor bol dominantný ešte i v období medzi dvoma svetovými vojnami a Elemér Schwartz márne zverejnil s nadšením v celkom inom duchu napísané pôsobivé dielo bavorského farára Josefa Weigerta o výskume ľudovej religiozity (Schwartz 1928; Weigert 1925). V štvorzväzkovej syntéze maďarského národopisu toho obdobia, boli venované prejavom religiozity v maďarskej ľudovej kultúre len tri (!!!) strany (Schwartz 1943). Situácia po druhej svetovej vojne sa postupne zmenila. Je pravda, že komunistický režim vyslovene nepodporoval etnologické výskumy ľudovej nábožnosti, ale od konca šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov v Maďarsku ich ani nezakazoval (diametrálne odlišná bola situácia vo vtedajšom Československu). A tak mohli v Maďarsku niekoľkí  folkloristi (Sándor Bálint a Zsuzsanna Erdélyi) a neskôr ich mladší kolegovia (Gábor Barna, János Bárth a Gábor Tüskés) už pred pádom komunistického režimu vytvoriť solídne základy maďarského národopisu náboženstva. A tak už v druhej polovici 80. rokov (teda za Kádárovho režimu!) v jednom zo zväzkov novej osemzväzkovej syntézy maďarského národopisu, venovanom folklóru, môžeme nájsť viac než stopäťdesiatstranový súhrn s tematikou ľudovej religiozity (Bárth 1990; Bartha 1990; Kósa 1990; Szigeti 1990).

Ako som už vyššie uviedol, situácia v povojnovom Československu bola úplne odlišná. Hoci výskum ľudovej religiozity mal v českej etnografii istú tradíciu už pred druhou svetovou vojnou (viď napr. Procházka 1910), venovať sa etnológii náboženstva bolo po roku 1948 oficiálne prakticky nemožné (bádatelia mohli vynaložiť istú pozornosť len výskumu ľudového umenia so sakrálnym obsahom v rámci etnologických výskumov). Ešte horšia bola v tomto období situácia na  práve vznikajúcej vedeckej oblasti – maďarského národopisu na Slovensku. Nakoľko vo výskume ľudovej kultúry tejto národnej menšiny bolo nutné predovšetkým odstrániť existujúce veľké medzery, počas výskumnej práce už jednoducho nezostala kapacita aj na výskum národopisných súvislostí sakrálneho bohatstva. Od roku 1997, keď ako občianske združenie vzniklo pri Spoločenskovednom ústave Fórum[1] Výskumné centrum európskej etnológie, etnografia sakrálnych pamiatok sa stala jednou z priorít jeho výskumnej činnosti. Výskum malých sakrálnych pamiatok bol považovaný za jednu z najdôležitejších úloh výskumného centra. V nasledujúcej časti príspevku priblížim, aké výsledky sme dosiahli v rámci tohto výskumu.

V intraviláne obcí s katolíckym obyvateľstvom a na cestách v okolitých chotároch ešte i dnes pútajú pozornosť okoloidúcich menšie i väčšie objekty, ktoré tamojší obyvatelia postavili „na slávu Božiu“ ako prejav svojej náboženskej viery (por. Liszka 2008). A hoci počas bojov druhej svetovej vojny a neskôr v dôsledku zanedbania počas komunistického režimu došlo k výraznému poškodeniu, resp. zničeniu týchto sakrálnych pamiatok (prícestné kríže, Božie muky, sochy, kalvárie, malé kaplnky atď.), ešte aj dnes ich môžeme dokumentovať  vo fascinujúco veľkom počte. Tieto objekty sú organickou súčasťou obrazu krajiny, prispievajúc k  jej osobitému čaru, no nestačí ich len zdokumentovať, je potrebné ich aj udržiavať a podľa potreby tiež reštaurovať.

Ak sa pokúsime o typologické vymedzenie spomínaných objektov, môžeme  konštatovať, že do tejto kategórie patrí každý v teréne umiestnený objekt sakrálneho charakteru, počnúc olejotlačami, krížmi a malými obrazovými skrinkami pripevnenými na živých stromoch cez skutočne širokú škálu Božích múk a prícestných krížov až po kaplnky, kalvárie (Liszka 2011) a sochy jednotlivých svätých (Liszka 1998; Liszka 2003b; Liszka 2007a), ako i Ježiša Krista, Panny Márie (Liszka 2006) či Svätej Trojice (Liszka 2010). Autormi niektorých sôch, prícestných kamenných krížov boli zjavne zruční majstri svojho remesla, na iných objektoch je zjavná skôr láska, ktorou niekdajší výrobcovia dokázali nahradiť chýbajúcu zručnosť. Keďže Výskumné centrum európskej etnológie sa zaujíma oveľa viac o kultúrno-historickú hodnotu daných objektov, než o ich umeleckú alebo muzeálnu hodnotu, v záujme dosiahnutia úplnosti dokumentujeme všetky malé sakrálne pamiatky. Takto sa v našom archíve nachádzajú i údaje o niekoľkých takých sakrálnych objektoch, o ktorých vieme, kto a kedy ich dal postaviť, často o nich máme aj fotografickú alebo obrazovú dokumentáciu, ale samotný objekt už nestojí. Vedieme záznamy aj o takých prícestných krížoch či sochách svätých, ktoré boli postavené alebo zrenovované v posledných rokoch.

Považujeme teda za svoju povinnosť dokumentovať malé sakrálne pamiatky na území južného Slovenska s dôrazom na úplnosť. Doteraz sme na tomto relatívne malom území vytvorili archív údajov o viac než dvoch tisíckach objektov, čo však predstavuje len skromný zlomok materiálu, ktorý v skúmanej oblasti možno skutočne nájsť. Nasledujúce tabuľky poskytujú kvantitatívny prehľad o jednotlivých zdokumentovaných objektoch v Archíve malých sakrálnych pamiatok  (stav k 31. 10. 2016):

 

Obrazy na stromoch    93 Sochy svätých             570
Božie muky                 191 Kalvárie                       31
Prícestné kríže 1221 Zvonice                        42
Kaplnky                      185 Spolu                           2333

 

Sv. Ján Nepomucký                            151 Sv. Anna                                             9
Panna Mária                                        104 Sv. Štefan                                           9
Sv. Vendelín                                       82 Sv. Donát                                            6
Sv. Trojica                                           102
Sv. Anton                                            5
Ježiš                                                     26 Strážny anjel                                       3
Sv. Florián                                           38 Sv. Ján Krstiteľ                                   5
Sv. Urban                                            13 Ostatní svätci                                      17

Naším cieľom teda je, aby sme vytvorili čo najúplnejšiu databázu malých sakrálnych pamiatok, vyskytujúcich sa v katastroch obcí južného Slovenska. Okrem zhotovovania fotografií a kresieb jednotlivých pamiatok priamo na mieste, podľa možnosti zhromažďujeme a dokumentujeme súvisiace archívne dokumenty, články z novín a časopisov, resp. prvky ústnej tradície, ľudovú slovesnosť týkajúcu sa danej pamiatky. To znamená, že konkrétny výskum v teréne dopĺňame výskumom v archívoch a knižniciach. Popri tom sústavne sledujeme aktuálnu tlač a zaznamenávame každú správu, ktorá sa vzťahuje k danej téme (por. Liszka 2003c; Juhász–Liszka 2007)

Človek by spočiatku ani neveril, aký bohatý materiál sa viaže k týmto niekedy jednoduchým, inokedy umelecky dokonale vypracovaným objektom. V Strekove (okr. Nové Zámky) sa podarilo zaznamenať pôsobivé príbehy a opisy zážitkov, vzťahujúcich sa k jednoduchej obrazovej skrinke, resp. v nej umiestenému obrázku Panny Márie. Obyvatelia Mokraniec (okr. Košice-vidiek) nám porozprávali v súvislosti s krížom nachádzajúcim sa na konci dediny príbeh o tom,  ako ho dal začiatkom 20. storočia postaviť istý železničiar po tom, čo sa mu podarilo šťastne ujsť, keď ho napadli vlci. Podobný príbeh sa viaže k „vlčiemu krížu“ (farkaskeresztfa) v chotári Strekova, no tento príbeh – ak sa vôbec skutočne stal – je oveľa starší, dokonca tak, že v polovici 19. storočia bol zvečnený i vo forme básne kňazom a básnikom Józsefom Szulikom (Liszka 1993). O jednom kríži v Baloni (okr. Dunajská Streda) sa hovorí, že ho miestni obyvatelia dali postaviť po poprave známeho zbojníka-beťára Jósku Sobriho. Súčasťou rozsiahlej európskej tradície sú červené a biele kríže, stojace v chotároch obcí. Ich pôvodný význam a funkcia sú však dodnes opradené tajomstvom, pričom sa k nim takmer všade viažu vzájomne si protirečiace povesti, vysvetľujúce ich pôvod. Tento jav sa vyskytuje aj vo viacerých obciach južného Slovenska. V chotári obce Ohrady (okr. Dunajská Streda) nájdeme červený obrázok a biely obrázok, v chotári Jelenca (okr. Nitra) tiež stojí jeden červený a jeden biely kríž, v katastri obce Štvrtok na Ostrove (okr. Dunajská Streda), ako i v Strekove taktiež existuje biely kríž, na okraji dedinky Bajtava (okr. Nové Zámky) červený kríž atď. Miestna tradícia má na ich pôvod zväčša všade iný názor, ale, ako som už uviedol, sú neoddeliteľnou súčasťou veľkej európskej tradície a sú známe prakticky na celom kontinente. Niektorí bádatelia ich považujú za označenia kultových miest predkresťanského obdobia, dokázať to je však dnes viac ako problematické (por. Szilágyi 1995).

Vo vymenúvaní by som mohol pokračovať takmer donekonečna.  Možno povedať, že ku každej malej sakrálnej pamiatke sa viaže/viazal nejaký príbeh a s ich dokumentovaním sme začali skutočne v hodine dvanástej.

Údaje a dokumenty Archívu malých sakrálnych pamiatok slúžia ako podklady pre ďalší vedecký výskum, ako aj pre praktickú rekonštrukciu jednotlivých objektov. Ako bolo vyššie uvedené, s dôrazom na úplnosť dokumentujeme nielen pamiatky s umeleckou hodnotou, ale všetky objekty, patriace do tejto kategórie. To, čo je dnes nové, bude možno o niekoľko desiatok rokov jestvovať len v našej dokumentácii. Príkladom môže byť nádherne vyrezávaný kríž na cintoríne v Klížskej Nemej (okr. Komárno), ktorý v roku 2000 vymenili za betónový kríž bez  umeleckej hodnoty. V Podhoranoch (časť Mechenice, okr. Nitra)  nedávno vymenili  dva veľmi pekne vyrezávané drevené kríže za nové bez umeleckej hodnoty. Z tej istej dediny však môžeme uviesť aj pozitívne príklady: kríž pri starej ceste, vedúcej do vinohradu, ktorý v minulosti dal postaviť jeho majiteľ, potomkovia dali v nedávnych rokoch zrekonštruovať a príkladne sa tiež oň  starajú. V Strekove  drevený kríž, pravdepodobne ešte z 19. Storočia, v roku 2000 umiestnili v kaplnke, postavenej na tento účel. V povestiach, pochádzajúcich  z okolia Krásnohorského Podhradia (okr. Rožňava) sa spomína prícestný kríž, po ktorom dnes už neostala ani stopa. Zmizol počas kolektivizácie spolu so scelenými roľami. Tento kríž sme objavili nedávno na rytine, pochádzajúcej z 19. storočia, a pravdepodobne ten istý objekt je aj na dobovej fotografii, ako aj na pohľadnici z medzivojnového obdobia.

Hoci cintoríny patria k malým sakrálnym pamiatkam len čiastočne, okrajovo sa ich dotýkajú (Liszka 2001). Výskumné centrum európskej etnológie sa ujalo aj ich dokumentácie na južnom území Slovenska. Je to obrovská práca bez definitívneho konca, hlavne ak by sme sa chceli aj pri dokumentácii jednotlivých cintorínov (viac-menej analogicky so spôsobom dokumentácie malých sakrálnych pamiatok) držať zásady úplnosti. Jedna takáto práca už vznikla. Ilona L. Juhász vykonala komplexnú dokumentáciu cintorína v gemerskej obci Rudná (okr. Rožňava). Opísala všetky náhrobné nápisy, tvar hrobov a náhrobníkov, druhy tam rastúcich rastlín, ako i pohrebný kult, pohrebné zvyklosti, ako aj povery viažuce sa k smrti (Juhász 2002). Medzičasom vznikla úplná dokumentácia hrobov cintorína v Andovciach, Barci, Brzotíne, Bôrke, Gbelciach, Horných a Dolných Salibách, Hurbanove (židovský cintorín), Iži, Kameničnej, Kružnej, Krásnohorskom Podhradí, Kunovej Teplici, Malých Trakanoch, Mecheniciach, Nadabule, Novej Vieske, Šiveticiach, Veľkých Trakanoch. Okrem toho sa v dokumentácii cintorínov Výskumného centra európskej etnológie nachádza neúplná fotodokumentácia ďalších približne päťdesiatich cintorínov južného Slovenska, ako i porovnávací materiál hlavne z Česka, Maďarska, Nemecka a Rakúska (Juhász 2006). Rôzne objekty označovania miesta smrteľnej dopravnej nehody okrajovo patria tiež k tejto tematike. Veľmi dôkladne sa problematikou zaoberala Ilona L. Juhász (Juhász 2013a), súhrn jej výsledkov bádania je v samostatnom príspevku  tohto zborníka.

Keďže sa malým sakrálnym pamiatkam v našom regióne pred rokom 1989 prakticky nevenovala patričná pozornosť, ich dnešný stav je značne deprimujúci. Sme však presvedčení, že uchovanie tejto skupiny pamiatok s veľkou historickou hodnotou by malo byť dôležité rovnako pre veriacich, ako i pre neveriacich, keďže sú súčasťou nášho spoločného kultúrneho dedičstva. Z tohto dôvodu sa snažíme rozličnými prostriedkami na nich upútať pozornosť. Okrem toho, že s väčšou či menšou pravidelnosťou predstavujeme danú problematiku v rámci prednášok, je snáď najúčinnejším spôsobom usporadúvanie rozličných výstav. Komárňanské Výskumné centrum európskej etnológie v spolupráci s Múzeom Jánosa Xantusa v Győri (Maďarsko) usporiadalo na jeseň roku 1998 výstavu fotografií s názvom Malé sakrálne pamiatky na Podunajskej nížine. Prostredníctvom temer sto  farebných fotografií sme predstavili verejnosti skoro všetky typy malých sakrálnych pamiatok, charakteristické pre oba brehy Dunaja (juhozápadná časť Slovenska a severozápadná časť Maďarska). Zbierku sme prvýkrát predstavili v Komárne, potom ju záujemcovia mohli vidieť v Bratislave, Trebišove, Košiciach, v Csorne a Budapešti. Výstava bola neskôr  prepracovaná a fotografie objektov pochádzali už len z južnej oblasti Slovenska (od Bratislavy až po Čiernu nad Tisou). Jednu časť materiálu tejto výstavy sme prezentovali v máji 2000 aj na medzinárodnej konferencii, venovanej výskumu malých sakrálnych pamiatok v rakúskom Bad Aussee.

Už prepracovanú novú výstavu Malé sakrálne pamiatky južného Slovenska v uplynulých rokoch mohli záujemcovia vidieť v Bratislave, vo Dvoroch nad Žitavou a v Komárne, ako i v  múzeách Maďarska (Aszód, Balassagyarmat, Budapest, Győr, Piliscsaba, Ráckeve, Székesfehérvár, Szolnok, Szombathely, Tata, Veszprém). Okrem toho, že na základe našej databázy už vieme poskytnúť odborné rady samosprávam a obciam (ktoré sa rozhodnú rekonštruovať alebo znovu postaviť tú-ktorú sakrálnu pamiatku), snažíme sa aj o to, aby  sa naše doterajšie výsledky  dostali aj do medzinárodného odborného povedomia. Naše výsledky preto približujeme prostredníctvom  rôznych odborných publikácií a na prednáškach na vedeckých konferenciách.

Od polovice 70. rokov sa dvojročne (striedavo v Rakúsku a Nemecku) koná Medzinárodná konferencia výskumníkov a ochrancov malých sakrálnych pamiatok. Na týchto stretnutiach sa odborníci zaoberajú hlavne aktuálnymi problémami výskumu a referujú o najnovších výsledkoch bádania. Od polovice deväťdesiatych rokov sa na týchto stretnutiach pravidelne zúčastňujeme aj my a na jednom z nich, v rakúskom Bad Aussee, v roku 2000 sme prezentovali aj spomenutú výstavu fotografií. V roku 1998 sa konferencia konala prvýkrát na území krajiny bývalého socialistického bloku, v českej Teplej, a v roku 2002 XV. medzinárodnú konferenciu výskumníkov a ochrancov malých pamiatok zorganizovalo naše Výskumné centrum európskej etnológie v Komárne. Rokovacím jazykom konferencie bola nemčina.  O výsledkoch výskumu malých sakrálnych pamiatok na Slovensku referovalo viac odborníkov. Klaudia Buganová predstavila prícestné kríže okolia Košíc (Buganová 2002), Izabela Danterová malé sakrálne pamiatky obce Veľké Úľany (Danterová 2002). Ilona L. Juhász prednášala o folklorizovanom drevenom náhrobníku (kopjafa), ktorý maďarské obyvateľstvo v súčasnosti používa ako pamätný stĺp a považuje ho za maďarský národný symbol (Juhász 2002b). Katarína Platznerová hovorila o postave sv. Jána Nepomuckého v ľudovej umeleckej tvorbe. Účastníci konferencie si  vypočuli aj prednášky ďalších maďarských, českých, rakúskych, nemeckých a belgických odborníkov. Časť príspevkov, ktoré na konferencii odzneli, bola uverejnená v ročenke Výskumného centra európskej etnológie Acta Ethnologica Danubiana). Účastníci konferencie absolvovali aj poldňovú odbornú exkurziu, v rámci ktorej sa zoznámili so sakrálnymi pamiatkami okolia Komárna a Nových Zámkov. Medzi inými mohli vidieť napríklad nádhernú barokovú sochu Sv. Jána Nepomuckého v Hurbanovej-Bohatej, obnovenú sochu Svätej Trojice a Kalváriu v Nových Zámkoch, i príkladne udržiavané sakrálne pamiatky vo Dvoroch nad Žitavou. Vo veľkej sále miestneho kultúrneho strediska uvedenej obce sme prezentovali aj našu výstavu fotografií s názvom Malé sakrálne pamiatky južného Slovenska (Juhász 2002c).

V roku 2006 v spolupráci s Pedagogickou fakultou Univerzity J. Selyeho v Komárne sme organizovali ďalšiu medzinárodnú konferenciu k problematike malých sakrálnych pamiatok, pod názvom Znaky v priestore. Prednášajúci z Maďarska, z Rumunska,  Srbska a samozrejme zo Slovenska sa zaoberali hlavne  metodologickými a terminologickými otázkami danej tematiky (por. Silling 2007; Verebélyi 2007). V roku 2006 vyšla reprezentatívna, trojjazyčná publikácia (Juhász–Liszka 2006), ktorá prezentuje výber  farebných fotografií Archívu malých sakrálnych pamiatok v Komárne. Bohato ilustrovaná kniha Józsefa Liszku o vyobrazeniach sv. Trojice na Podunajskej nížine s podrobnou dokumentáciou 93 objektov vyšla v r. 2015 (Liszka 2015). Okrem toho v ročenke Výskumného centra európskej etnológia (Acta Ethnologica Danubiana) sú pravidelne publikované príspevky, tykajúce sa problematiky malých sakrálnych pamiatok na južnom Slovensku (napr. Bendíkné 2012; Bendíkné 2015; Buday–Csuthy 2015; Tornóczi Nagy 2011 atď.), ako i na susediacich územiach (napr. Bődi 2007; Grinaeus 2007; Hartinger 2007; Klamár 2010; Klamár 2012; Klamár 2015; Liszka 2007b; Szilágyi Zs. J. 2012 atď.). V roku 2016 bola zriadená aj webová stránka Archívu malých sakrálnych pamiatok, kde bola sprístupnená časť databázy aj pre širokú verejnosť.

Literatúra

Bárth, János (1990): A katolikus magyarság vallásos életének néprajza [Národopis náboženského života r. katolických Maďarov]. In Magyar néprajz VII. Dömötör, Tekla zost. Budapest: Akadémiai Kiadó, s. 331–424.

Bartha, Elek (1990): A görög katolikus magyarság vallási néprajza [Národopis náboženského života grécko-katolických Maďarov]. In Magyar néprajz VII. Dömötör, Tekla zost. Budapest: Akadémiai Kiadó, s. 425–442.

Bendíkné Szabó, Márta (2012): Emlékjelek és szakrális kisemlékek Szetén [Pamätné znaky a malé sakrálne pamiatky v Kubáňove]. Acta Ethnologica Danubiana 14, s. 125–158.

Bendíkné Szabó, Márta (2014): A palásti Babba-kápolna [Babba kaplnka v Plástovciach]. Acta Ethnologica Danubiana 16, s. 29–48.

Bendíkné Szabó, Márta (2015): Százd szakrális kisemlékei [Malé sakrálne pamiatky v Sazdiciach]. Acta Ethnologica Danubiana 17, s. 143–167.

Bődi, Erzsébet (2007): A szabadban álló szakrális kisemlékek kutatása Lengyelországban. A 20. század első feléig [Výskum malých sakrálnych pamiatok v Poľsku]. Acta Ethnologica Danubiana 8, s. 49–57.

Buday Péter–Csuthy András (2015): Nagycétény és Nemespann szakrális kisemlékei és egyéb emlékjelei [Malé sakrálne a ďalšie pamiatky obcí Veľký Cetín a Paňa]. Acta Ethnologica Danubiana 17, s. 169–204.

Buganová, Klaudia (2002): Kleindenkmäler – Wegkreuze in Kaschau und ihrer Umgebung. Acta Ethnologica Danubiana 4, s. 43–48.

Danter, Izabella (2002): Die sakralen Kleindenkmäler der Gemeinde Nagyfödémes. Acta Ethnologica Danubiana 4, s. 49–59.

Grimm, Jacob (1835): Deutsche Mythologie. Göttingen: Dieterichsche Buchhandlung.

Grynaeus, Tamás (2007): Sacralis kisemlék-kutatás Magyarországon [Výskum malých sakrálnych pamiatok v Maďarsku]. Acta Ethnologica Danubiana 8, s. 37–48.

Hartinger, Walter (2007): Kisemlékek az idő sodrában [Procesy premien malých sakrálnych pamiatok]. Acta Ethnologica Danubiana 8, s. 11–16.

Ipolyi, Arnold (1854): Magyar Mythologia. Pest: Heckenast.

Juhász, Ilona, L. (2002a): Rudna I. Temetkezési szokások és a temetőkultúra változásai a 20. században [Rudná I. Obyčaje späté s úmrtím a ich premeny v 20. storočí]. Komárom–Dunaszerdahely: Fórum Társadalomtudományi Intézet–Lilium Aurum Könyvkiadó [slovenské zhrnutie: s. 329–335.].

Juhász, Ilona, L. (2002b): Vom  Grabmal zum Nationalsymbol. Gedenksäulen und Speerhölzer als Zeichen nationaler Identität. Acta Ethnologica Danubiana 4, s. 67–74.

Juhász, Ilona, L. (2002c): Kronika konferencie. Acta Ethnologica Danubiana 4, s. 39–42.

Juhász, Ilona, L. (2006): A szlovákiai magyar tájak temetőinek kutatása és dokumentálása [Výskum a dokumentácia cintorínov na území južného Slovenska]. Fórum Társadalomtudományi Szemle 7/4, s. 161–168.

Juhász, Ilona L. (2008): Kopijovité/pamätné stĺpy ako prostriedky národného označenia priestoru. Slovenský národopis 56/1, s. 43–54.

Juhász, Ilona L. (2010): Fotografia na pomníku ako médium uchovania lokálnej pamäti. Acta Ethnologica Danubiana 12, s. 111–124.

Juhász, Ilona L. (2011a): Rítusok, jelek, szimbólumok. Tanulmányok az összehasonlító folklorisztika köréből [Ríty, znaky, symboly. Štúdia k otázkam porovnávajúcej folkloristiky]. Somorja–Komárom: Fórum Kisebbségkutató Intézet /Notitia historico-ethnologica 5./

Juhász, Ilona L. (2011b): Devět křížů. Po stopách jedného komplexu drobnej sakrálnej pamiatky na internete. Nové perspektívy v národopisnom výskume. Acta Ethnologica Danubiana 13, s. 103–144.

Juhász, Ilona L. (2013a): A harmincnégyes kőnél… Haláljelek és halálhelyjelek az utak mentén [Pri kameni 34… Znaky smrti, znaky miest úmrtia pri cestách]. Somorja–Komárom: Fórum Kisebbségkutató Intézet–Etnológiai Központ.

Juhász, Ilona L. (2013b): A komáromi zsidó temető és emlékezés az elhunytakról [Židovský cintorín v Komárne a pamiatka zosnulých]. In Mozaikok a komáromi zsidóság történetéből. Paszternákm András–Paszternák, Tamás zost. Komárom: Komáromi Zsidó Hitközség, s. 8–29.

Juhász, Ilona L. (2014a): Malé sakrálne objekty vo funkcii pamätníkov prvej a druhej svetovej vojny na južnom Slovensku. In Musaeum Hungaricum 5. Zborník príspevkov konferencie Musaeum Hungaricum. Hmotné pamiatky maďarského etnika na Slovensku a ich múzejná dokumentácia. Danterová, Izabela zost. Boldog: Muzeologická spoločnosť na Matúšovej zemi, s. 117–125.

Juhász, Ilona L. (2014b): Pomníky zosnulých mimo cintorína. Označenia miesta smrteľnej dopravnej nehody na južnom Slovensku. In Musaeum Hungaricum 5. Zborník príspevkov konferencie Musaeum Hungaricum. Hmotné pamiatky maďarského etnika na Slovensku a ich múzejná dokumentácia. Danterová, Izabela zost. Boldog: Muzeologická spoločnosť na Matúšovej zemi, s. 126–136.

Juhász, Ilona L. (2015): Mementá holokaustu. Pamätné objekty venované šoa na Slovensku s dôrazom na územia pripojené k Maďarsku v r. 1938. Acta Ethnologica Danubiana 17, s. 33–86.

Juhász, Ilona L.–Liszka, József (2006): Szakrális kisemlékeink. Malé sakrálne pamiatky. Sakrale Kleindenkmäler. Somorja: Fórum Kisebbségkutató Intézet /Jelek a térben–Znaky v priestore–Zeichen im Raum 1./

Juhász, Ilona L.–Liszka, József (2007): Kleindenkmäler in der Südslowakei. Ein Forschungsbericht. In Kleindenkmalforschung. Bewahren–Forschen–Dokumentieren– Vermitteln. Dokumentation einer Fachtagung. 16. Internationale Tagung für Kleindenkmalforschung 10.–13. Juni 2004. Haas, Heribert–Kerkoff-Hader, Bärbel zost. Bamberg: Schule der Dorf- und Flurentwicklung in Klosterlangheim /Langheimer Schriften 2./, s. 19–28.

Klamár, Zoltán (2010): A jó pásztor Domonyban. Két szakrális kisemlék az evangélikus templomkertben [„Dobrý pastier“ v Domonyi. Dve malé sakrálne pamiatky v evanjelickej kostolnej záhrade]. Acta Ethnologica Danubiana 12, s. 151–156.

Klamár, Zoltán (2012): Szakrális kisemlékek a Galga mentén. A katolikusok vallásos tájszervező és tájhasználó tevékenysége [Malé sakrálne pamiatky v povodí rieky Galga. Činnosť katolíkov v oblasti formovania a využívania priestoru]. Acta Ethnologica Danubiana 14, s. 159–180.

Klamár, Zoltán (2015): Nepomuki Szent János váci szobrainak története és ikonográfiája [História a ikonografia sôch svätého Jána Nepomuckého vo Vacove]. Acta Ethnologica Danubiana 17, s. 205–214.

Kósa, László (1990):   Protestáns egyházi szokások és magatartásformák [Protestantské cirkevné zvyky a obrady]. In Magyar néprajz VII. Dömötör, Tekla zost. Budapest: Akadémiai Kiadó, s. 443–481.

Kovačevičová, Soňa–Schreiber, Bedrich (1971): Ľudové plastiky. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied.

Liszka, József (1995): A farkaskereszt. Egy útmenti feszület és a hozzá kapcsolódó monda- és szokásanyag [Vlčí kríž. Jeden prícestný kríž a súvisiace povesti a zvyky]. Ethnographia 104, s. 599–607.

Liszka, József (1995): „Szent képek tisztelete“. Dolgozatok a népi vallásosság köréből [Úcta svätých obrazov. Štúdiá z okruhu ľudového náboženstva]. Dunaszerdahely: Lilium Aurum.

Liszka, József (1998): Patrozinien und Kultstätten des hl. Wendelin in der Kleinen Ungarischen Tiefebene (Südwest-Slowakei). In Heimatbuch des Landkreises St. Wendel 27, s. 50–58.

Liszka, József (1999): Denkmäler der volkstümlichen Heiligenverehrung und die Gegenreformation in der heutigen Südwest-Slowakei. In Péter Pázmány – Fokus gemeinsamer Traditionen. Semiotische Berichte 22. Wien: Österreichische Gesellschaft für Semiotik, s. 119–146.

Liszka, József (2000): Állíttatott keresztínyi buzgóságbul… Tanulmányok a szlovákiai Kisalföld szakrális kisemlékeiről [Postavené na chválu Božiu… Drobné sakrálne pamiatky na Podunajskej nížine]. Dunaszerdahely: Lilium Aurum.

Liszka, József (2001): Cintoríny Maďarov v dedinách a vidieckych mestách Podunajskej nížiny. In Obyčajové tradície pri úmrtí a pochovávaní na Slovensku s osobitným zreteľom na etnickú a konfesionálnu mnohotvárnosť. Botík, Ján zost. Bratislava, s. 79–90.

Liszka, József (2003a): Národopis Maďarov na Slovensku. Komárno–Dunajská Streda: Fórum inštitút pre výskum menšín–Vydavateľstvo Lilium Aurum.

Liszka, József (2003b): Zur Ikonographie des heiligen Johannes von Nepomuk in der Kleinen Tiefebene (Südwest-Slowakei). Ostbairische Grenzmarken. Passauer Jahrbuch für Geschichte Kunst u. Volkskunde 45, s. 91–104.

Liszka, József (2003c): Archív drobných sakrálnych pamiatok – Dokumentácia drobných sakrálnych pamiatok vo Výskumnom centre európskej etnológie v Komárne. Slovenský národopis 51, s. 515–523.

Liszka, József (2006): „…und dein Tröster will ich sein”. Die Ausbreitung der Mariahilf-Verehrung im westlichen Teil des Karpatenbeckens. Passauer Jahrbuch. Beiträge zur Geschichte und Kultur Ostbaierns 48, s. 105–117.

Liszka, József (2007a): „Áll, mint Szent Vendel a bélyi faluvégen”. Adalék a Vendel-kultusz kárpát-medencei elterjedéséhez [„Stojí ako svätý Vendelín na konci obce“. Príspevok k rozšíreniu kultu sv. Vendelína v Karpatskej kotline]. Tisicum 16, 165168. p.

Liszka, József (2007b): A szakrális kisemlékek kutatása a közép-európai térségben [Výskum malých sakrálnych pamiatok v stredoeurópskom regióne]. Acta Ethnologica Danubiana 8, s. 17–36.

Liszka József (2008): Postavené z kresťanskej horlivosti? Dodatky k poznatkom o príčinách stavania malých sakrálnych pamiatok. In Maďarská literatúra a literárna veda na Slovensku v menšinovom a stredoeurópskom kontexte. Ondrej Mészáros zost. Nitra: Univerzita Konštantina Filozofa, s. 149–161.

Liszka József (2010): „Mert háromban csak egy vagy…” A Szentháromság ikonográfiája a szlovákiai Kisalföld szakrális kisemlékein [Ikonografia Svätej Trojice na malých sakrálnych pamiatkach Podunajskej nížiny]. In Szenvedély és szolgálat. Tanulmányok a hatvanesztendős Silling István tiszteletére. Dévavári Beszédes, Valéria–Silling, Léda zost. Szabadka: Bácsország Vajdasági Honismereti Társaság, s. 235–247.

Liszka József (2011):  Kalvarienanlagen in der Slowakei. In Szenische Gestaltungen christliche Feste. Beiträge aus dem Karpatenbecken und aus Deutschland. Michael Prosser-Schell szerk. Münster–New York–München–Berlin: Waxmann, s. 113–124. /Studien des Johannes-Künzig-Instituts 13./

Procházka, Karel (1910): Lid český s hlediska prostonárodně-náboženského. Praha: Dědictví sv. Jana Nepomuckého.

Schwartz, Elemér (1928): Vallási néprajz [Sakrálny národopis]. Ethnographia 39, s. 165–168.

Schwartz, Elemér (1943): Vallási néprajz [Sakrálny národopis]. In A magyarság néprajza IV. 2. vyd. Budapest, s. 424–426.

Silling István (2007): A pravoszláv szentkutak – vodicák – kutatása a Vajdaságban [Výskum ortodoxných sakrálnych studničiek vo Vojvodine]. EruditioEducatio 2/1, s. 29–38.

Szigeti, Jenő (1990): A protestáns kisegyházak népi vallásossága [Ľudová religiozita malých protestatských cirkví]. In Magyar néprajz VII. Dömötör, Tekla zost. Budapest: Akadémiai Kiadó, s. 482–497.

Szilágyi István (1995): Vörös keresztek Vas megyében [Červené kríže v župe Vas]. In Nyugat-Dunántúl népi építészete [Ľudová architektúra západného Podunajska]. Szentendre–Szombathely: Szabadtéri Néprajzi Múzeum–Savaria Múzeum, s. 415–422.

Szilágyi, Zsófia Júlia (2012): A boldogasszonyi kálváriahegy [Kalvária vo Frauenkirchen]. Acta Ethnologica Danubiana 14, s. 97–123.

Tornóczi Nagy, Andrea (2011): Gúta belterületének szakrális kisemlékei [Malé sakrálne pamiatky v intravilláne Kolárova]. Acta Ethnologica Danubiana 13, s. 229–272.

Verebélyi Kincső (2007): Terek–jelek–emberek [Znaky–priestory–ľudia]. EruditioEducatio 2/1, s. 39–43.

Weigert, Josef (1925): Religiöse Volkskunde. Freiburg im Breisgau: Herber & Co. G.m.b.H. Verlagsbuchhandlung.

A szakrális kisemlékek dokumentációja a komáromi Etnológiai Központban

(Összefoglalás)

A szakrális kisemlékek szisztematikus felkutatásával és dokumentálásával Dél-Szlovákiában egy 1997-ben, polgári kezdeményezésből létrehozott intézmény, a Fórum Kisebbségkutató Intézet komáromi Etnológiai Központja foglalkozik. Az itt létrehozott Szakrális Kisemlékek Archívumában jelenleg több mint 2000, adatlappal rendelkező kisemléket tartunk nyilván. Az alábbi táblázat a 2016. október 31-i állapotot tükrözi:

Képes fák                    93 Szentek szobrai           570
Képoszlopok               191 Kálváriák                     31
Út menti feszületek     1221 Haranglábak                 42
Kápolnák                     185 Összesen                      2333

E vállalkozás célja, hogy a dél-szlovákiai települések kataszterében található szakrális kisemlékek teljességre törekvő adatbázisát teremtse meg. Az egyes emlékekről a helyszínen készülő fényképeken és rajzokon túlmenően lehetőség szerint a vonatkozó levéltári dokumentumok, a sajtó híranyaga, illetve a kapcsolódó szájhagyomány is felgyűjtésre és dokumentálásra kerül. Ez azt jelenti, hogy a konkrét terepmunkát viszonylag hosszadalmas levél- és könyvtári kutatások egészítik ki. Emellett folyamatosan figyeljük az aktuális sajtót is, s minden, a témára vonatkozó hírt nyilvántartásba veszünk.

Amennyiben tipológiailag próbálnók röviden behatárolni a szóbanforgó objektumokat, akkor azt mondhatnánk, hogy az élőfára erősített képekkel, keresztekkel, kis képszekrényekkel, egyszóval: képes fákkal kezdve, a képoszlopok és az út menti keresztek igen széles skáláján át, egész a kápolnákig, kálváriákig, valamint az egyes szentek (főleg Nepomuki Szent János, Szent Flórián, Szent Vendel), valamint Jézus Krisztus, illetve Szűz Mária és a Szentháromság ábrázolásaival bezárólag minden szabadtéri, szakrális célú kis építmény ebbe a kategóriába tartozik.

Nepomuki Szent János                        151 Szent Anna                                         9
Szűz Mária                                          104 Szent István                                        9
Szent Vendel                                      82 Szent Donát                                        6
Szentháromság                                    102
Szent Antal                                         5
Jézus                                                    26 Őrangyal                                             3
Szent Flórián                                       38 Keresztelő Szent János                      5
Szent Orbán                                        13 Egyéb szentek                                    17

Némely szobor, út menti kőkereszt alkotója szemmel láthatóan képzett kezű mestere volt szakmájának, másokén (a naiv parasztábrázolásokon) inkább az a szeretet érződik, amellyel a mesterségbeli hiányosságokat is pótolni tudták az egykori alkotók. Mivel az Etnológiai Központ elsősorban nem az adott objektumok esztétikai vagy műemlékvédelmi, hanem sokkal inkább kultúrhistóriai értékei iránt érdeklődik, a teljesség igényével minden, a kategóriába tartozó kisemléket számba veszünk és dokumentálunk. Ily módon nyilvántartásunkban szerepel néhány olyan kisemlék, amelyről tudjuk, hogy ki és mikor állíttatta, sokszor fénykép vagy rajz is van róla, csak éppen az objektum nem áll már, illetve olyan út menti kereszteket, képoszlopokat is nyilvántartunk, amelyeket az utóbbi években, teljesen újonnan emeltek.

Az ember elsőre nem is gondolná, milyen sokrétű és szerteágazó dokumentum- és tudásanyag kapcsolódik ezekhez az olykor jellegtelen, máskor mívesen megmunkált emlékekhez. Kürtön egy fára erősített, tucatterméknek számító képszekrény, illetve a benne elhelyezett Mária-képhez sikerült megkapó történeteket, élményelbeszéléseket gyűjteni. Makrancon egy falu végi feszület állíttatásával kapcsolatban mesélték, hogy a rátámadó farkasoktól való szerencsés megmenekülése emlékére állíttatta egy vasutas a 20. század elején. Hasonló történet szól a Kürt határában álló farkaskeresztfáról, csak az eset – ha megtörtént – jóval régebbi keletű. Olyannyira régi, hogy egy 19. század közepi verselő pap, Szulik József rigmusokban is megörökítette a farkaskeresztfa történetét. Egy balonyi feszületről azt beszélik, hogy a híres betyár, Sobri Jóska kivégzése után állíttatták a helybéliek. Széleskörű európai hagyományai vannak a települések határában felállított vörös és fehér kereszteknek. Eredeti jelentésüket és funkciójukat azonban a mai napig homály fedi, miközben szinte mindenütt szerteágazó eredmagyarázó mondák kapcsolódnak hozzájuk. A szlovákiai magyar nyelvterület több településén is megvan ez a jelenség. Csallóközkürt határában találunk vörös képet és fehér képet, Bajtán és Paláston vörös keresztet, Kürtön és Csallóközcsütörtökön fehér keresztet, Gímes határában is áll egy-egy vörös és fehér kereszt stb. Eredetükről a helyi hagyomány általában mindenütt mást és mást tart, de mint mondtam, ezek egy nagy európai hagyomány részei és gyakorlatilag az egész kontinensen ismertek. Egyes kutatók kereszténység előtti kultikus helyek jelzőinek tekintik őket, bár ezt bizonyítani ma már bajosan lehet.

A Szakrális Kisemlékek Archívumában található adatok és dokumentumok a további tudományos kutatásokat éppúgy szolgálják, mint az egyes kisemlékek gyakorlati helyreállítását. Amint már fentebb hangsúlyoztam, nemcsak a régi és szépen kidolgozott, művészi értékű objektumokat dokumentáljuk, hanem a teljesség igényével mindent, ami ebbe a kategóriába tartozik. Ami ma új, az néhány évtized múlva már lehet, hogy csak a mi dokumentációnkban lesz meg. Ilyen például a kolozsnémai temető gyönyörűen kifaragott temetői központi fafeszülete, amelyet néhány esztendeje egy jellegtelen betonkereszttel cseréltek ki. Krasznahorkaváralja környékén gyűjtött hiedelemmondákban emlegettek egy út menti feszületet, amelynek mára már nyoma sincs. A szövetkezetesítéskor egybeszántott földekkel együtt ez is eltűnt. A nemrégiben egy 19. századi metszeten, illetve további 20. századi képeken találtuk meg a feszület egykori létére vonatkozó bizonyítékokat…

Noha a temetők síremlékanyaga a szó szoros értelmében nem tartozik a szakrális kisemlékek közé, érintőlegesen mégis egy problémakört képeznek. Az Etnológiai Központban a dél-szlovákiai temetők dokumentálását, nagyjából a szakrális kisemlékek adatolásának megfelelően, de külön adatbázisban végezzük. Példértékű L. Juhász Ilona, 2002-ben nyomtatásban is megjelent feldolgozása Rudna temetőjéről és a település temetkezési kultúrájáról. Azóta további települések temetőinek teljes dokumentációja is elkészült (Alsó- és Felsőszeli, Andód, Baraca, Barka, Berzéte, Izsa, Keszegfalva, Kistárkány, Kisújfalu, Köbölkút, Kőrös, Krasznahorkaváralja, Kuntapolca, Menyhe, Nadabula, Nagytárkány, Ógyalla /zsidó temető/, Süvéte).

A dokumentációs tevékenységnek természetesen számos publikációban (lásd az irodalomjegyzéket), továbbá az Etnológiai Központ által szervezett (nemzetközi) konferenciák révén nyomon követhető lenyomata van.

Mivel a szakrális kisemlékek problematikájával térségünkben 1989 előtt lényegében senki nem foglalkozott, a tájékoztató ismeretterjesztés is fontos feladat. Részben ezt szolgálta az a fotókiállítás, amely a Szakrális Kisemlékek Archívuma anyagából válogatva Dél-Szlovákia jellegzetes szakrális kisemlékeit mutatja be, és 1998 és 2016 között csaknem két tucatnyi helyszínen (Szlovákiában, Magyarországon és Ausztriában) került a közönség elé.

2016 óta a Szakrális Kisemlékek Archívumában felhalmozott adatok egy része egy interenetes adatbázison keresztül a széles nagyjözönség számára is hozzáférhető.

[1] Od novembra 2002 Fórum Inštitút pre výskum menšín.