csütörtök, október 28, 2021

Kiliánová, Gabriela–Zajonc, Juraj: 70 rokov Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied. Kontinuity a diskontinuity bádania a jednej inštitúcie

Bratislava: VEDA–Vydavateľstvo SAV a Ústav etnológie SAV 2016, 287 s. ISBN 978-80-224-1512-5

Vrcholná vedecká inštitúcia etnologického výskumu na Slovensku, Národopisný ústav /Ústav etnológie SAVU/SAV si pripomenula 70. výročie vzniku. Publikácia, ktorú pripravili dvaja jej dlhoroční poprední pracovníci – Gabriela Kiliánová a Juraj Zajonc – prináša známe informácie, mnohé však i doteraz neznáme, všetky však zasadené do dobových politických, historických i metodologických kontextov. Práca je tiež zaujímavým výsledkom uvažovania o metodologickom uchopení dejín vlastnej vednej disciplíny.

Autori prácu rozčlenili do štyroch kapitol, pričom uplatnili chronologické hľadisko. Súčasťou publikácie sú obsažné a prehľadné prílohy (Riaditelia a predsedovia pracoviska, Vedeckí a odborní pracovníci, Národné projekty, Medzinárodné projekty, Výber publikácií z produkcie pracoviska a jeho pracovníkov, Časopisy vydávané na pracovisku). Prácu dopĺňa pomerne rozsiahla a kvalitná fotopríloha Ľudia a udalosti v obrazoch (s. 237–273). Orientáciu v publikácii uľahčujú registre.

Vznik vedeckého národopisného pracoviska je úzko spojený so vznikom Slovenskej akadémie vied a umení v roku 1946, keď sa jej súčasťou stalo ako jedno z prvých. Prvá kapitola je venovaná obdobiu rokov 1946 až 1953, ktoré sa nieslo v znamení inštitucionalizácie a profesionalizácie vedeckého bádania na poli etnografie a folkloristiky – súčastí národopisu. V uvedenom období malo toto vedecké národopisné pracovisko snahu stať sa koordinátorom výskumnej práce na poli národopisu na Slovensku a začalo tiež vydávať periodikum Slovenský národopis, ktoré nadviazalo na medzivojnový Národopisný sborník Matice slovenskej. Výrazný medzník makrohistórie predstavuje rok 1948, keď sa po februárových udalostiach stala vedúcou politickou silou v Československu komunistická strana. V kontexte dobových spoločensko-politických pomerov pracovisko bolo v roku 1951 pričlenené k Historickému ústavu SAVU a zároveň sa ocitlo v ideologickom tlaku. Prejavoval sa snahami o konzekventné uplatňovanie marxistických interpretačných rámcov. Uvedené obdobie autor kapitoly, Juraj Zajonc, charakterizuje aj ako hľadanie rovnováhy medzi nezávislou vedou a spoločensky angažovaným odborom.

Kapitola venovaná obdobiu rokov 1953 až 1969 je rámcovaná vznikom Slovenskej akadémie vied, ktorá prevzala ústavy Slovenskej akadémie vied a umení a začiatkom obdobia tzv. politickej normalizácie. Gabriela Kiliánová charakterizuje tiež vzťah SAV k Československej akadémii vied, sústreďujúc sa však na históriu národopisného pracoviska, ktoré bolo znova osamostatnené v roku 1952 ako kabinet, v roku 1955 ako Národopisný ústav SAV. V tejto etape sa pracovisko výrazne budovalo personálne, organizačne i koncepčne. Aj pre potreby komplexného národopisného výskumu, na ktorom sa mali podieľať aj externí spolupracovníci, vznikla v roku 1958 Slovenská národopisná spoločnosť (SNS), ako dobrovoľné združenie vedeckých a odborných pracovníkov a študentov. V roku1969 vznikla aj Slovenská národopisná koordinačná rada (SNKR) s cieľom zabezpečovať vedeckú spoluprácu národopisných inštitúcií, ako dôležitý prvok snahy o samostatné akademické rozhodovanie. Ako publikačný orgán SNKR, resp. SNS začal v roku 1969 vychádzať informačný bulletin Národopisné informácie. Vedecké projekty, riadené štátnym plánovaním, sa sústredili na tri tematické okruhy: dejiny ľudovej kultúry na Slovensku, vplyv industrializácie na život a kultúru obyvateľstva a ľudovú kultúru karpatskej oblasti. Významná bola spolupráca pracovníkov NÚ SAV na diele Československá vlastivěda (1968) a realizácia viacerých knižných titulov v rámci edície Klenotnica slovenskej ľudovej kultúry (od roku 1967). Diskusie na pôde odboru boli východiskom pre výskum tzv. „súčasnosti“, ktorý pokračoval v nasledujúcich desaťročiach.

Kapitola, venovaná obdobiu rokov 1969 až 1989 je spracovaná v kontexte zložitej politickej reality, keď po roku 1969 štátna a stranícka moc zastavila všetky dovtedajšie snahy o politickú obrodu. NÚ SAV sa s podporou slovenských i českých kolegov podarilo zabrániť opätovnej snahe o zrušenie. Opäť bol zavedený štátny plán rozvoja vedy a techniky a centralistické riadenie vedeckého výskumu. Koncom 80. rokov sa začala pod vplyvom aktuálnej politickej klímy „prestavba“ SAV s cieľom demokratizácie jej riadenia, ale november 1989 tento proces ukončil a vytvoril podmienky pre radikálnejšiu transformáciu. V tom období mal ústav viac ako päťdesiat vedeckých i odborných pracovníkov. V rokoch 1971–1975 a 1976–1980 bol NÚ SAV hlavným pracoviskom celoštátnej úlohy Vývoj ľudovej kultúry v českých zemiach a na Slovensku, do ktorej sa zapojilo 18 pracovísk z celého Československa. Odborná činnosť pokračovala v úlohách: výskum tradičnej ľudovej kultúry (etnografický atlas, regionálne monografie, záchranné výskumy, katalógy a edície materiálov), premeny ľudových tradícií (štúdium kultúrnych zmien v dedinskom a mestskom prostredí a v priemyselných oblastiach), interetnické súvislosti českej a slovenskej kultúry (porovnávacie štúdium ľudových kultúr v karpatskej oblasti, vzťahy slovanských ľudových kultúr, české a slovenské enklávy a diaspóry v zahraničí, etnické skupiny v ČSSR) a teória, metodológia a dejiny etnografie a folkloristiky. Na pôde NÚ SAV vzniklo v roku 1988 periodikum Slavistická folkloristika (informačný bulletin Medzinárodnej komisie slovanského folklóru pri Medzinárodnom komitéte slavistov). K publikačným výstupom pracoviska v uvedenom období patrí aj publikácia (Die slowakische Volklskultur, 1972). V roku 1975 vyšla dovtedy najobsiahlejšia národopisná syntéza Slovensko 3 – Ľud, 2. časť (1975). V 70. a 80. rokoch pracovisko koordinovalo jeden z najambicióznejších projektov v histórii odboru – Etnografický atlas ľudovej kultúry Slovenska. Kolektívny výskum regiónu Hont bol zavŕšený monografiou Hont. Tradície ľudovej kultúry (1988). Zároveň boli edične spracované viaceré autorské monografie, napr. k folklórnym žánrom v edícii Ľudové umenie na Slovensku Vydavateľstva Tatran. Začiatok 80. rokov 20. storočia bol aj obdobím koncipovania ďalšieho významného projektu – Encyklopédie ľudovej kultúry Slovenska. Organizačnú bázu zahraničnej spolupráce poskytovala najmä Medzinárodná komisia pre štúdium ľudovej kultúry v Karpatoch a na Balkáne (MKKKB), združujúca vedcov zo socialistických krajín na príprave syntetických prác z oblasti tradičnej kultúry. Pozornosť bola venovaná aj teoretickým a metodologickým otázkam (vzťah etnografie k príbuzným vedám, využitie filozofických kategórií v národopise, stav metodológie v národopise, vymedzenie odboru, možné teoretické prístupy a nové metodologické postupy pri výskume kultúrnych javov…). K predmetu bádania, teóriám, konceptom a metódam vo folkloristike sa vyjadrila práca Milana Leščáka a Oldřicha Sirovátku Folklór a folkloristika (1982). Výskum etnických otázok v Československu ovplyvnil slovenský preklad knihy J. V. Bromleja Etnos a etnografia (Adam Pranda, 1980). Zásadnými boli aj monografie Viery Urbancovej sumarizujúce dejiny disciplíny (Počiatky slovenskej etnografie, 1970, Slovenská etnografia v 19. storočí, 1987).

Časové vymedzenie obsahu kapitoly, venovanej obdobiu po roku 1989 je určené politickými udalosťami vedúcimi k pádu totalitných režimov v krajinách bývalého tzv. sovietskeho bloku. SAV prestala byť podriadená ideologickým tlakom, no musela sa presadiť v nových ekonomických podmienkach. Financie na vedecký výskum zo štátneho rozpočtu bolo nutné dopĺňať prostriedkami získavanými prostredníctvom projektov. Boli vytvorené tiež podmienky na evaluáciu – hodnotenie kvality a efektivity výstupov jednotlivých vedeckých pracovísk. V tejto situácii sa kolektív pracovníkov Ústavu etnológie SAV, na ktorý sa v roku 1994 po diskusiách aj o názve disciplíny transformoval Národopisný ústav SAV, úspešne zorientoval a aj za cenu znižovania počtu pracovníkov sa zaradil medzi pracoviská SAV, ktoré získavajú prestížne národné i medzinárodné projekty. Do centra pozornosti sa dostala urbánna etnológia, etnické štúdiá a výskum ľudovej kultúry ako súčasti kultúrneho dedičstva. Línia orientovaná na výskum tradičnej ľudovej kultúry Slovenska ako súčasti kultúrneho dedičstva Slovenska bola zavŕšená viacerými syntetickými prácami: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska (1995), Európske kontexty ľudovej kultúry (1997, 2000) a viacerými tematickými monografiami. V tejto etape nastal kontinuálny posun orientácie vednej disciplíny z rámca historických vied na koncepty a teórie sociálnych vied.

Obsažná a graficky kvalitne spracovaná publikácia predstavuje prostredníctvom histórie jednej vedeckej inštitúcie tiež históriu konkrétneho vedného odboru ˗ zasadené do dobového politického, ideologického a ekonomického kontextu. Autorom sa podarilo faktografické údaje prepojiť aj s pohľadom na aktérov koncepcií vedeckej práce a publikačných výstupov na poli národopisu/ etnológie a aj z tohto pohľadu má práca vysokú výpovednú hodnotu.