csütörtök, július 29, 2021

Výstava Maliari Slovácka v 19. a 20. storočí v Záhorskom múzeu v Skalici

V Záhorskom múzeu v Skalici prebehla v čase od 10. februára do 17. marca 2017 výstava Maliari Slovácka v 19. a 20. storočí. Unikátnu výstavu, ktorej kurátorom bol Peter Vašát, tvorilo takmer šesť desiatok obrazov s národopisnými námetmi a krajinnými scenériami blízkeho Slovácka. Vystavené boli diela patrili Jožu Uprku, Antoša Frolku, Cyrila Mandela, Aloisa Kalvodu a ďalších. Na výstave sa spolupodieľali Trnavský samosprávny kraj, Záhorské múzeum v Skalici, Nadace Moravské Slovácko a Galerie Joži Uprky v Uherskom Hradišti. Výstavu v spolupráci so Záhorským múzeom pripravila a kolekciu diel zapožičala Nadace Moravské Slovácko a Galerie Joži Uprky v Uherskom Hradišti.

Výstava bola venovaná 150. výročiu narodenia zakladateľa skalického múzea Pavla Blaha – lekára, politika, hospodárskeho a kultúrneho činiteľa, ktorý mal ku kultúrnemu dianiu a umelcom Moravy blízky vzťah. S viacerými maliarmi ho tak spájali nielen priateľské kontakty, ale aj regionálna a myšlienková spriaznenosť. Najvýraznejším dokladom vzájomnej spolupráce je popri mnohých spoločných aktivitách budova Spolkového domu v Skalici (v súčasnosti Dom kultúry), ktorú dal Pavel Blaho spolu s Ľudovítom Okánikom postaviť podľa návrhu architekta Dušana Jurkoviča. Nástenné maľby v centrálnej divadelnej dvorane realizoval Antoš Frolka podľa prác Jožu Uprku. Kurátor výstavy, zberateľ, spoluzakladateľ a kurátor galérie Petr Vašát spolu so zberateľom Zdeňkom Zemkom vybudovali od roku 1995 najrozsiahlejšiu zbierku diel Jožu Uprku a maliarov Slovácka. Vernisáž výstavy sa uskutočnila 10. februára 2017 vo výstavných priestoroch Záhorského múzea v Skalici. Slávnostne ju otvorila riaditeľka Záhorského múzea v Skalici Viera Drahošová. V kurátorskom príhovore oboznámil Petr Vašát zúčastnených s dielami maliarov, s výtvarným odkazom Jožu Uprku a zároveň priblížil dobový kultúrny život na Slovácku. V kultúrnom programe sa predstavila cimbalová hudba Danaj zo Strážnice s umeleckou vedúcou Magdalénou Múčkovou, pravnučkou Jožu Uprku. Na vernisáži sa zúčastnil aj riaditeľ Galerie Joži Uprky v Uherskom Hradišti Ladislav Bednařík a vnučka Pavla Blaha profesorka Eva Blahová.

Joža Uprka (25. 10. 1861, Kneždub – 12. 1. 1940, Hroznová Lhota) je považovaný za jedného z najvýraznejších maliarov na scéne českého výtvarného života prelomu 19.-20. storočia. Jeho dielo je zároveň významným národopisným dokumentom južnej Moravy. Uprkov osobnostný štýlový vývin, vychádzajúci zo secesného dekorativizmu, odráža zároveň vplyvy impresionizmu a francúzskeho realizmu. Narodil sa a tvoril prevažne v prostredí Moravského Slovácka, ktoré mu bolo po celý život zdrojom maliarskych inšpirácií. Zameriaval sa pritom na zobrazovanie života ľudového prostredia a každodenných výjavov z dedinského života (z diel napr. Slovácka madona, 1901; Gajdoš, 1908; Rej děvčat, 1909; Hrnčířský trh v Hroznové Lhotě, 1913; Formosa, 1918). Riaditeľka Záhorského múzea Viera Drahošová v príhovore poukázala na vzájomnú spoluprácu a priateľské vzťahy osobností a umelcov Slovácka a Slovenska v kontexte záhorského regiónu. Priblížila pritom osobnosť Pavla Blaha ako zberateľa a propagátora ľudového umenia, ktorý sa už v roku 1892 podieľal na zabezpečení Národopisnej výstavy v Hodoníne a v roku 1895 v Prahe. Po svojom návrate do Skalice zo štúdií vo Viedni ešte viac prehĺbil svoj vzťah k blízkej Morave a aktívne sa zúčastňoval na formujúcich sa umeleckých snaženiach na Slovácku. Pavel Blaho sa s Jožom Uprkom zoznámil, keď už mal Uprka za sebou desať rokov tvorivej práce. Vytvoril si k nemu blízky vzťah, pretože zosobňoval v jeho očiach bohatý zdroj umeleckého nadania ľudu. Snažil sa mu pomáhať, propagoval jeho výstavy a písal pochvalné kritiky o jeho tvorbe. Po Uprkových úspechoch vo Viedni, Brne, Strážnici a v rodiacom sa združení moravských umelcov v Hodoníne „korunovala“ jeho postavenie návšteva francúzskeho sochára Augusta Rodina v Prahe, na stretnutí s ktorým sa zúčastnila aj skupina zo Skalice vedená Pavlom Blahom. Spoločný projekt realizoval so svojím priateľom Dušanom Jurkovičom v Luhačoviciach, kde v roku 1906 vznikla tzv. Slovenská búda, miesto stretnutí národne orientovaných intelektuálov, umelcov a návštevníkov kúpeľov z oboch strán rieky Moravy. Vyvrcholením vzťahov a úsilia Pavla Blaha bola spomenutá stavba Spolkového domu v Skalici. Ďalšími miestami stretnutí, pôsobenia a vzájomných kontaktov boli najmä Kuželov, Hroznová Lhota, Diváky, Luhačovice, Hodonín, na slovenskej strane najčastejšie Skalica a Myjava. V kurátorskom príhovore poukázal Petr Vašát na činnosť maliarov a sochárov Slovácka 19. a 20. storočia, ako aj na vzájomné vplyvy, ktoré formovali vtedajší kultúrno-spoločenský život. Slovácko bolo zdrojom inšpirácie mnohých umelcov a to najmä od 90. rokov 19. storočia. V tom období, mimoriadne priaznivom pre české výtvarné umenie, sa na scéne českého výtvarného života objavil Joža Uprka. Ako jedna z najvýraznejších maliarskych osobností ovplyvnil nielen svoju, ale najmä nastupujúcu generáciu českých maliarov. Bol spoluzakladateľom a aktívnym členom klubu Přátel umění v Brne, ktorý združoval početnú skupinu známych umelcov a osobností ako Leoš Janáček, Dušan Jurkovič, Max Švabinský, Alois Kalvoda, Adolf Kašpar a ďalší. Z hľadiska ďalšieho smerovania spolkového a umeleckého života na Slovácku bola dôležitá Uprkova snaha združovať viacerých moravských a slovenských výtvarníkov. Po štúdiách v Prahe a Mníchove sa v roku 1888 presťahoval do rodného kraja, ktorý ho inšpiroval námetmi a kde aj vznikla podstatná časť jeho diela. Témy čerpal z každodenného života ľudu, práce, obyčajov a slávností, pričom zachytával podoby ľudového odevu a krajinu Moravského Slovácka.

Tematické členenie výstavy bolo prispôsobené priestorovej dispozícii výstavných priestorov budovy Záhorského múzea pozostávajúcich zo vstupnej časti a dvoch priestranných sál. Vstupná časť spolu s prvou sálou sa zameriavala na figurálne výjavy skupín a jednotlivcov zachytávajúce každodenné a slávnostné chvíle s národopisnou tematikou. Vystavené boli napríklad diela Před svadbou Rudolfa Černého, plastika Žena v kroji Václava Amorta a bronzová plastika Listonoš Frantu Uprku. Z diel Joža Uprku to boli napríklad veľkorozmerné maľby Na pouti, Žena z Kunovic, ako aj jeden z jeho najznámejších obrazov ­– Pouť u sv. Antonínka. Návštevníci sa mohli ďalej oboznámiť s dielami Otta Mollitora, Aloisa Kalvodu, Antoša Frolku, Cyrila Mandelu, Vojtěcha Pernicu, Joža Koudelku, Emila Kosu, Rudolfa Livoru, Ludvíka Ehrenhafta, Otta Ottmara, Františka Bezděka a Huga Boetingera. Druhá výstavná sála bola venovaná motívom krajiny a prírody Slovácka. Zimné motívy ilustrovali diela Jiřího Heřmana a Romana Havelku, obrazy s námetmi ľudovej architektúry a prírodné scenérie autorov Stanislava Lolka, Aloisa Kalvodu, Josefa Jambora, Cyrila Mandela a Františka Pečinku. Veľký záujem odbornej a laickej verejnosti o vystavované diela sa odrazil aj na vysokej návštevnosti v priebehu jej trvania. Uvedená výstava zároveň otvorila tohtoročnú výstavnú sezónu Záhorského múzea v Skalici. Tá odzrkadľuje viaceré významné výročia regionálneho a národného významu, akými sú napríklad 800. výročie prvej písomnej zmienky o Skalici a 200. výročie narodenia národného dejateľa Jozefa Miroslava Hurbana.

Z vlastných pripravovaných podujatí spomeňme výstavu Žili v Skalici, zameranú na život a prínos významných osobností mesta (7. júl – 20. august, kurátorka: Viera Drahošová). Históriu bývalého slobodného kráľovského mesta bude prezentovať výstava Skalica – 800. rokov (25. august – 20. október, kurátori: Martin Hoferka a Richard Drška). Výstavnú sezónu ukončí rozsahom najväčšia výstava s národopisnou tematikou Tradičný odev Záhoria (8. december – január 2018, kurátori: Richard Drška a Dita Csütörtökyová)