Milan Lešèák jubiluje
S tohoroèným jubilantom, èerstvým sedemdesiatnikom, Milanom Lešèákom, ma viažu viaceré celkom osobné vzahy – ako gymnazistka a súboristka som ho zažila ako èlena poroty s brisknými postrehmi, neskôr bol mojím prekáravým školite¾om a vážim si ho aj za jeho postoje, ktoré zaujal v konkrétnych ne¾ahkých životných situáciách.
Milan Lešèák sa narodil 12. októbra 1940 v Levoèi. Po absolvovaní štúdia jazyka slovenského a národopisu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave obhajobou diplomovej práce Humoristické rozprávanie v Spišskom Hrhove, Klèove a Do¾anoch nastúpil v roku 1963 na internú ašpirantúru do Národopisného ústavu SAV. Kandidátsku dizertaènú prácu Súèasný stav humoristického rozprávania na Spiši (pokus o výskum frekvencie a výskytu) obhájil v roku 1971. V kontexte jeho jubilea, predovšetkým však aktuálneho neradostného zdravotného stavu, som ve¾mi rada, že sa nám podarilo vyda túto prácu, ktorá už v jej rukopisnej podobe bola hojne citovaná. V Národopisnom ústave SAV (teraz Ústav etnológie SAV) pracoval do roku 1996 ako vedecký pracovník, vedecký tajomník ústavu (1967–1971), zástupca riadite¾a (1976–1988) a v rokoch 1988–1992 ako riadite¾ ústavu, zároveò bol v rokoch 1989–1998 hlavným redaktorom vedeckého periodika Slovenský národopis.
Vo svojej vedeckej práci M. Lešèák nadviazal na dielo svojho uèite¾a – prof. A. Melicherèíka, nadväzujúceho na odkaz ruského folkloristu P. G. Bogatyrjeva, ktorý v medzivojnovom období pôsobil na bratislavskej univerzite. Milan Lešèák sa venoval slovesným žánrom (humoristické rozprávanie, hádanka), teórii folkloristiky (predmet bádania, kategória súèasnosti, metódy terénneho výskumu folklóru), dejinám folkloristiky, folkloristickým aspektom teórie komunikácie, teórii folklorizmu. Koncepène pripravil viaceré semináre a konferencie s medzinárodnou úèasou k problematike teórie a dejín folklorizmu, z ktorých editorsky alebo ako spolueditor pripravil nieko¾ko zborníkov Folklór a scéna (Bratislava 1971), Folklór a umenie dneška (Bratislava 1980), Folklór a festivaly (Bratislava 1985) a dva roèníky èasopisu s touto problematikou Folorismus bulletin. V spoluatorstve s Oldøichom Sirovátkom vydal v roku 1982 základnú príruèku Folklór a folkloristika (Bratislava 1982), uèebných materiálov Úvod do folkloristiky (Bratislava 2006) a Folklór a scénický folklorizmus (Bratislava 2007) a je autorom 51 hesiel v Encyklopédii ¾udovej kultúry Slovenska I., II. (Bratislava 1995). Na konci 60. rokov stál pri zrode odborného periodika Národopisné informácie (teraz Etnologické rozpravy), vydávaného Slovenskou národopisnou spoloènosou, ktorej predsedom bol v rokoch 1987–1990.
Závažnou mierou sa Milan Lešèák zaèiatkom 90. rokov 20. stor. prièinil o vznik Katedry folkloristiky a regionalistiky na Fakulte humanitných vied Vysokej školy pedagogickej v Nitre, kde aj prednášal. V roku 1995 sa habilitoval prácou K rozdielom foriem folklórnej a literárnej komunikácie a v roku 2001 sa inauguroval prácou O asimilácii literárnej a folklórnej komunikácie.
Od roku 1995 pôsobil na Katedre etnológie a kultúrnej antropológie Filozofickej fakulty UK, od roku 1996 ako vedúci tejto katedry. Aj v èase pedagogického pôsobenia intenzívne spolupracoval s Ústavom etnológie SAV na riešení viacerých vedeckých projektov. Vyškolil mnoho diplomantov a ako školite¾ viedol desiatku doktorandov.
Milan Lešèák pôsobil vo vedeckých radách akademických a univerzitných pracovísk, v redakèných radách vedeckých etnologických èasopisov, v poradných zboroch a odborných komisiách, èlenom umeleckých rád folklórnych súborov, ako napr. Lúènica S¼UK. Milan Lešèák stál pri zrode súažnej prehliadky filmov s národopisnou problematikou Etnofilm Èadca (od 1980), v rámci ktorej pôsobil ako èlen prípravného výboru a viac roèníkov tiež ako predseda hodnotiacej poroty. Je èlenom nieko¾kých domácich a zahranièných vedeckých organizácií a držite¾om viacerých významných ocenení ako Cena SAV za popularizáciu vedy alebo Pamätné medaily folklórneho festivalu Východná a S¼UK-u.
Po odchode do dôchodku pracoval v Národnom osvetovom centre ako odborný garant projektu Encyklopédie scénického folklorizmu.
Želám mu i v mene kolegov a priate¾ov podstatné zlepšenie zdravotného stavu – niè iné on, jeho rodina ani etnologická obec nepotrebuje do jeho ïalších rokov viac.