péntek, november 22, 2024

Príspevky k porovnávaciemu výskumu slovenských a maďarských ľudových rozprávok

Úvodné formuly slovenských a maďarských ľudových rozprávok

Slovenské a maďarské ľudové rozprávky sa veľmi často začínajú ustálenou formulou: Kde bolo tam bolo… Hol volt, hol nem volt1… Táto markantná formula poskytuje rozprávkam prvý bod, prostredníctvom ktorého sa odpútavame od reálneho života. Pomocou týchto formúl sa z obyčajných príbehov stávajú rozprávky.
Tieto štruktúry tvoria organický celok rozprávok, ale z hľadiska rozprávkového deja pritom nehrajú významnú rolu. Tento motív sa k rozprávkovému deju viaže len formálne. Úvodné formuly možno aplikovať takmer do všetkých rozprávkových typov. Nie všetky príbehy sa dajú takto rámcovať. Realistické rozprávky väčšinou nepotrebujú takéto úvodné formuly. Ich obsah, postavy a miesta deja úzko súvisia s reálnym životom. Nepotrebujú, aby sa čitateľ alebo informátor odviazal úvodnými formulami od reálneho sveta a prešiel do fantastického sveta rozprávok.
Ďalej venujeme pozornosť týmto úvodným formulám rozprávok a v súvislosti s konkrétnymi textami analyzujeme motívy či úvodné stereotypy rozprávok. Predmetom analýzy budú texty slovenských a maďarských rozprávok z dvoch prameňov, a to zo zbierky Slovenské rozprávky (Dobšinský 1972 – 1975) a Hetvenhét magyar népmese (Illyés 1986). Komparatívna metóda nám poslúži na to, aby sme načrtli spoločné a odlišné znaky úvodných formúl ľudových rozprávok.
Štrukturálne rozoberanie textov považujeme za najlepšie riešenie pre výskum motívov, ako je aj úvodná formula. S takýmto oddelením od celého textu je možné sústrediť sa len na jeden motív, čo vedie k podrobnejšiemu záveru skúmania a jasne vykresľuje odlišnosti i spoločné črty v slovenských a maďarských rozprávkach. Pred vlastnou analýzou je potrebné určiť dve skupiny úvodných formúl (Berze Nagy 1943, 235). Do prvej skupiny patria tie, ktoré sú krátke, jednoduché a tvoria neoddeliteľnú súčasť rozprávky. Tieto formuly sú takmer neodmysliteľné od vlastného textu. Druhú skupinu tvoria formuly, ktoré sú dlhšie a takto tvoria aj samostatný celok, práve z tohto dôvodu je možné ich pripojiť k akejkoľvek rozprávke. Taká je rozprávka s názvom Zakliaty zámok. V tomto texte je úvodná formula dlhá a možno ju aplikovať aj na iné rozprávky. Neviaže sa priamo k deju: „Deti obyčajne unavujú starších, aby im rozprávali. Tu starší človek započne: Bol raz jeden… Volt egyszer egy…
Vo vybranom slovenskom zväzku je 27 typov úvodných formúl. Najčastejšou formulou, ktorá nás zavedie do rozprávkového sveta, je Bol raz jeden… Po tejto formule v rozprávkach zvyčajne vystupuje nejaká osoba, napr. v rozprávke Šurienka a Atelienka: „Bola raz jedna dedová a jeden starý dedo“, alebo v Zlatovláske: „Bol raz jeden veľmi, ale veľmi chudobný kováč.“ Len veľmi zriedkavo nasleduje po takej úvodnej formule miesto alebo iná vec. Ako príklad uvedieme rozprávku s názvom Slncový kôň: „Bola raz jedna krajina, smutná ako hrob…“. Celkove sa v slovenskej zbierke nachádza devätnásť rozprávok začínajúc takouto ustálenou formou.
Druhou najčastejšou úvodnou formulou vo vybraných zväzkoch je: Mal raz jeden… S touto formulou sa stretneme v rozprávke Traja zhavranelí bratia: „Mala raz jedna chudobná matka…“. Podobným motívom sa začína aj Pamodaj šťastia, lavička: „Mal raz jeden vdovec dcéru…“. Okrem úvodných formúl sa v zmienených textoch zhodujú aj rozprávkové postavy. Sedem textov je zaznamenaných s takouto úvodnou formulou.
Treťou najčastejšou úvodnou formulou v slovenských ľudových rozprávkach je: Jeden… – a po nej nasleduje postava, ktorá väčšinou nebýva hrdinom rozprávky, ale často mu je blízka. Môže to byť otec, matka alebo starí rodičia, ako napr. v rozprávke Dvanásti bratia a trinásta sestra: „Jeden kráľ mal dvanástich synov…“. Táto úvodná formula už na začiatku dáva čitateľovi najavo, že hrdinom alebo hlavnou postavou rozprávky nebude starý kráľ. Menej často sú to nevlastní rodičia.
Nasleduje úvodná formula: Kdesi kedysi…, ktorou sa začína aj rozprávka Nebojsa: „Kdesi kedysi mal jeden bohatý kupec jediného syna…“. Hneď za úvodnou formulou nasledujú postavy rozprávok. Ďalšiu skupinu tvoria texty s úvodnou formulou: „Bol jeden…“ . Takto začína rozprávka Čarodejná lampa: „Bol jeden mních, mal veľa kníh…“. Ako príklad sme vybrali práve túto rozprávku, lebo je to neobvyklé z hľadiska postavy. Namiesto rozprávkových postáv sa tu stretávame s osobou z reálneho života, napriek tomu, že zmienený text nepatrí do skupiny realistických (novelistických) rozprávok. Aj nasledovný motív je reálny a neodviaže nás od každodenného života ako králi, kráľovné žijúce v kaštieľoch.
Medzi rozprávkami nájdeme ešte dve, ktoré začínajú: Kde bolo tam bolo… Ide o rozprávky Popolvár najväčší na svete a Janko a Macko: „Kde bola, tam bola, bola za červeným morom, za drevenou skalou…“. Keď sa hovorí o rozprávkach, tak v spoločenskom vedomí táto úvodná formula hrá najmarkantnejšiu úlohu. Nie je cieľom našej práce nájsť vysvetlenie, prečo práve tento začiatok je považovaný za „ozajstný“ začiatok rozprávok (Gašparíková 1975). Napriek tomu sa v zbierke takto začínajú len dva texty.
Poslednou väčšou skupinou je úvodná formula: Išli raz… Ako v predošlej skupine formúl aj tu sa nachádzajú dve rozprávky s názvom Piatko a Pustaj a Múdry Maťko a blázni: „Šiel Maťko na vohľady…“.
V zbierke sa okrem zmienených formúl nachádza ešte dvadsať úvodných, z ktorých je len jedna takou formulou, že nevytvára väčšiu skupinu. Niektoré sa od uvedených líšia len veľmi málo, ostatné sú celkom iné. Sú rozprávky, ktoré vstupujú in medias res, teda bez úvodu, priamo do obrazu činnosti alebo situácie (Marčok 1978, 158). Tieto rozprávky vlastne nedisponujú s nijakou úvodnou formulou. Vo väčšej miere sú to realistické (novelistické) rozprávky, ktoré nepotrebujú fantastické rámcovanie. Úvodné formuly realistických rozprávok bývajú nanajvýš vecné (Marčok 1978, 158), v zbierke sa nachádzajú štyri také príbehy. Ako príklad uvedieme rozprávku Prorok Rak: „Šelma sedliak už nemal nič na svojom bydle, iba jednu kravu.“ Namiesto úvodu sa tu čitateľ priamo zoznámi s rozprávkovou situáciou. Takým istým príkladom je aj rozprávka Sitno: „Kráľovič Laktibrada vyšiel do hôr na lov a zablúdil…“, a okamžite sa dozvieme o činnosti rozprávkového hrdinu napriek tomu, že to nie je realistická rozprávka.
V nasledujúcej tabuľke uvádzame rôzne varianty úvodných formúl z analyzovanej zbierky:

Tabuľka č.1.

Záverom je potrebné o slovenských úvodných formulách konštatovať, že sú rôznorodé a bez nich rozprávky netvoria komplexný príbeh. Ak v rozprávke chýbajú, tak to možno považovať za nedostatok invencie.
Ďalej sa zaoberáme úvodnými formulami maďarských ľudových rozprávok. V analyzovanej zbierke sa nachádza devätnásť úvodných formúl. V spoločenskom vedomí sa aj do dnešného dňa maďarská rozprávka začína nasledovne: Hol volt, hol nem volt… [Kde bolo, tam bolo…]. Kým v slovenských rozprávkach túto úvodnú formulu používa len malá časť, v maďarskej zbierke sa vyskytuje najčastejšie. Z analyzovaných sedemdesiatich siedmich rozprávok až dvadsaťjeden, teda dvadsaťsedem percent rozprávok nás zavedie do fantastického sveta touto formulou. Rozprávka Hét holló [Sedem havranov]: „Hol volt, hol nem volt, volt a világon egy asszony.“ Slovenský variant tejto rozprávky je Traja zhavranelí bratia. Kým v maďarskom variante má matka sedem synov, v slovenskej verzii sú len traja bratia. Odlišní sú aj pomocníci v rozprávke Traja zhavranelí bratia, sú živé postavy, ako mesiačikova, slniečkova a vetríkova mater. Hrdinka rozprávky s pomocou týchto postáv nájde zhavranených bratov. V maďarskom variante Hét holló ako pomocník vystupuje líška, vlk a vtáčik, ale oni vystupujú len ako sprostredkovatelia. Poskytujú hrdinovi čarovné predmety, čím sa dostane bližšie k súrodencom. V slovenskom variante nijaké čarovné predmety nie sú.
Druhou najčastejšie používanou formulou je Volt egyszer egy… [Bol raz jeden…]. S tým sa stretneme vo zväzku až v devätnástich prípadoch, tak isto ako v slovenskej zbierke, kde sa táto formula vyskytuje najčastejšie.
Nasleduje úvodná formula: Egyszer volt, hol nem volt… [Raz bol, kde nebol…]. Táto formula sa objavuje v zbierke v desiatich prípadoch a je zaujímavé porovnať to s počtom v slovenskej zbierke, kde sa uvedená formula vyskytuje len v jedinom prípade, a to v rozprávke s názvom Mahuliena, zlatá panna (alebo Slncová panička).
Ďalšou najčastejšie používanou formulou je Egyszer… [Raz…]. Začínajú sa ňou štyri texty. V slovenskom súbore sa s takouto úvodnou formou nestretávame. To však neznamená, že táto formula v slovenskom prozaickom folklóre neexistuje, nevyskytuje sa jedine v tejto zbierke.
Takisto sa štyrikrát vyskytuje v maďarskej zbierke úvodná formula: Volt egyszer a világon az Óperenciás-tengeren is túl… [Ďaleko, až tam voľakde za červeným morom…“ ]. Tento úvod nájdeme v rozprávke A kiskondás: „Volt egyszer a világon az Operenciás-tengeren is túl, volt egyszer egy szegény asszony. Volt annak egy fia.“2 V slovenskej zbierke jedna rozprávka začína tým rozprávkovým stereotypom. Rozdiel je len v tom, že v maďarskom variante je Operencia nereálne, čiže rozprávkové miesto, kým v slovenskej rozprávke je Červené more reálnym, existujúcim miestom. Z hľadiska rozprávky nám maďarská Operencia už na začiatku naznačuje, že je to rozprávková krajina, niečo medzi známym a neznámym svetom. V prenesenom zmysle slova označuje hranicu medzi reálnym svetom a fikciou. Existuje viac vysvetlení o pôvode a význame tohto miesta. Podľa existujúcich zdrojov bol výraz Operencia prvýkrát zaznamenaný v roku 1778. Podľa toho je Operencia názvom provincie v Hornom Rakúsku (ob der Enns) a vznikol prostredníctvom prepočutia (Vajda 1972, 13).
Avšak v rozprávkach sa vyskytujú aj miesta z reálneho sveta. Svedčí o tom rozprávka s názvom Vitéz János és Hollófernyiges. V úvodnej formule sú zemepisné názvy z reálneho života: „Hol volt, hol nem volt, egyszer volt Tiszán innen, Dunán túl…“.3 V skúmaných slovenských zbierkach nie sú úvodné formuly s existujúcimi miestami.
Druhú skupinu tvoria úvodné formuly, ktorými začínajú dve rozprávky. Prvá skupina textov používa formulu Raz… Ako príklad uvedieme rozprávku A huszár és a szolgáló [Husár a sluha]: „Egy papné a tányért, tálat berakta egy kosárba, s elküldte a szolgálót, hogy mossa meg a patakban.“4 V druhej skupine sú rozprávky s úvodom Volt az erdő… [Bol les…].
Po analýze textov sme našli ešte dvanásť úvodných formúl. Tieto stereotypy sa vyskytujú len v jednom prípade v uvedenej zbierke. Také formuly, ako Žil raz… alebo Bol raz…, sa v slovenskej zbierke objavujú v značnej miere.
V maďarskej zbierke tiež možno nájsť príbehy začínajúce in medias res. Napríklad rozprávka o Matejovi Korvínovi s názvom Mátyás király és a székely ember lánya: „Mátyás király, amikor még legény ember volt, volt egy hű szolgája.“ 5 Z typologického hľadiska tento príbeh patrí do skupiny realistických (novelistických) rozprávok, pokiaľ nie je potrebný nijaký rozprávkový úvodný stereotyp. Avšak v zbierke sa nachádza ešte jeden príbeh o Matejovi Korvínovi, ktorý už využíva možnosti rozprávkových úvodných formúl a má názov Mátyás király meg az öreg ember [Matej Korvín a starý muž].
Z maďarskej zbierky sme vybrali jednu rozprávku (Az égigérő fa) znázorňujúcu dlhú úvodnú formulu, ktorá je vlastne aj samostatne stojacim príbehom:

Kde bolo, tam bolo, až za sedemdesiatou siedmou krajinou, osedlal som plavého koňa, sadol som na chrbát a vybehol som do lesa. Dobre som sa napil a najedol, plavého koňa som dal pod hlavu. Zrazu som sa zobudil a ukradli mi plavého koňa. Vtedy som sa zľakol. Vybehol som na kopec a z kopca na strom. Potriasol som strom, jahody, slivky a oriešky sa len tak sypali, až mi hlavu pretrhli. Zrazu stará pani nakričala na mňa:
– Haj, chlapče! Nezraz z toho stromu mrkvu, reďkovku, veď ty si nevysadil kapustu! Bol raz jeden kráľ…6

Vlastná rozprávka sa začína len druhou úvodnou formulou Žil raz jeden kráľ… Predtým je formula, ktorá nemá nijaký vzťah k sujetom rozprávky. Je to len jeden smiešny príbeh, jeho funkciu považujeme za zábavnú, aby naladil poslucháča, resp. čitateľa na vlastnú rozprávku.
Nasledovná tabuľka detailne znázorňuje všetky typy úvodných formúl z analyzovanej maďarskej zbierky:

Tabuľka č.2.

V maďarskej zbierke sa nachádza rozprávka s názvom Az állatok nyelvén tudó juhász, ktorá je významná tým, že má viac spojených úvodných formúl. Presne tri samostatne stojace úvodné formuly nasledujú za sebou. Prvou formulou je: „Ako som išiel, kráčal som, došiel som na Peleg, tak som videl veľa rozprávok, priviazané k jasliam a z tých som vybral najkrajšiu.“7 Potom hneď nasleduje druhá formula: „Kde bolo, tam bolo, až za morom Operencia, až za Skleneným vrchom…“.8 A nasleduje tretia formula: „Kde bolo, kde nebolo, bol raz jeden bača.“9 Podobné nahromadenie v slovenskej zbierka nie je. Ani takýto záznam sa nenachádza medzi slovenskými rozprávkami, kde by boli aspoň dve spojené úvodné formuly.
Po analyzovaní dvoch zbierok s porovnávacím aspektom som dospela k názoru, že úvodné formuly slovenských rozprávok sú rozmanitejšie. Využíva sa v nich dvadsaťsedem formúl, kým v maďarskom materiáli sa vyskytuje len devätnásť úvodných stereotypov. Na to poukazuje aj fakt, že v oboch zväzkoch sa štyri rozprávky začínajú in medias res.
V súvislosti s tým, že sme našli viac slovenských úvodných formúl, ktoré sú oveľa kratšie, treba konštatovať, že je to vždy len jedna, resp. maximálne dve-tri vety. Čo sa týka maďarských úvodných formúl, je ich menej, nie sú také typické a rôznorodé ako v slovenskom folklóre, avšak tu existuje mnoho dlhých stereotypov a viac z nich nosí v sebe samostatný „mini-príbeh“.
Ako zhrnutie môžeme sumarizovať, že spoločná história a geografická blízkosť dvoch národov sa odzrkadľuje aj v úvodných formulách ľudových rozprávok a okrem niekoľkých uvedených stereotypov sa významná časť zhoduje u oboch národov. Tieto zhody možno doslova prekladať z jedného jazyka do druhého bez toho, aby strácali zmysel, napr. nasledujúce úvodné stereotypy: Kde bolo, tam bolo, až za sedemdesiatou siedmou krajinou…, a Hol volt hol nem volt, még a hetedhét országon is túl… alebo Volt egyszer egy… a Bol raz jeden…

Mužské a ženské postavy v úvodných formulách v slovenskej a maďarskej ľudovej prozaickej tradícii

V nasledujúcej časti príspevku venujeme pozornosť rozprávkovým postavám. Naše skúmanie sa rozširuje na postavy, ktoré vystupujú v jednotlivých úvodných formulách. Pokúsime sa zoskupovať tieto postavy podľa rodu a vzťahu k ostatným rozprávkovým osobám.
Nie je naším primárnym cieľom analyzovať jednotlivé funkcie postáv, ktoré vystúpia v úvode rozprávok. Napriek tomu, ak sa čitateľ s tými postavami zoznámi prvýkrát v jednotlivých príbehoch, nezaručuje, že sa tá–ktorá postava stáva hrdinom rozprávky. Keď podrobnejšie analyzujeme poradie, v akom jednotlivé osoby vystupujú, môžeme konštatovať, že väčšinou je blízka rodina hrdinovi. Spravidla je to otec, matka, bratia alebo nevlastní rodičia. Vo vybraných zväzkoch zriedkavo, ale sú aj také prípady, keď rozprávka iba jednoducho predstavuje alebo pomenuje nastávajúceho hrdinu. Príkladom je Trojruža: „Istý bohatý kupec…“. Hoci táto situácia nie je funkciou, podľa V. J. Proppa musíme aj napriek tomu s ňou zaobchádzať ako s dôležitým morfologickým prvkom (Propp 1999, 32).
Po dôslednej analýze som dospela k názoru, že ľudové rozprávky – a najmä čarovné10 rozprávky – nerozoberajú podrobne rodinné vzťahy, len konštatujú, že bývajú pod jednou strechou a „len tak“ žijú spolu, vyhovujúc svojim spoločenským pozíciám: „Kráľ mal troch synov…“. Viac informácií sa nedozvieme.
Formula nespomína ani chýbajúcu ženskú postavu, teda matku. Môžeme konštatovať, že úplná a šťastná rodina sa nevyskytuje ani raz v analyzovanej slovenskej, ani v maďarskej zbierke. Keď sa náhodou objaví takáto situácia, ani takýto ideálny stav netrvá dlho. Keď sa obidvaja rodičia vyskytujú na začiatku príbehov a nemajú ani „finančné“ ťažkosti, tak spravidla je úplnosť narušená tým, že sú bezdetní. Takto sa začína aj rozprávka Rovnopekný pár. V slovenskej zbierke sa nachádza príbeh s názvom Najmladší z dvanástich, v ktorom je rodina úplná, hneď v prvej vete vystupuje otec, matka a deti. Napriek tomu, že rodina je úplná, nie je šťastná kvôli svojej chudobe. V maďarskej zbierke je podobná rozprávka s názvom A libapásztorból lett királyné.
V prvom rade uvedieme osobu kráľa v slovenských a maďarských rozprávkach, a to tiež porovnávacou metódou. Pre lepší prehľad som vytvorila skupiny, v ktorých vystupuje kráľ a s ním súvisiace osoby. V slovenskej zbierke rozprávky najčastejšie začínajú osobami kráľa a syna. Kráľ má spravidla jedného alebo troch synov. Len v jednom prípade sa vyskytne, že kráľ má viac než troch synov, a to v rozprávke Dvanásti bratia a trinásta sestra.
V maďarskej zbierke tú istú rozprávku nájdeme pod názvom A hét holló, ale s tým rozdielom, že v úvodne namiesto kráľa vystupuje chudobná matka. Ďalší rozdiel je aj v tom, že kým v slovenskom variante sú dvanásti bratia, v maďarskom je ich len sedem. Z rozprávky sa nikdy nedozvieme, čo sa stalo s matkou, kráľovnou. Vieme len toľko, že rodina nie je úplná, chýba ženský princíp. Avšak na priebeh rozprávky tento nedostatok nemá nijaký vplyv. Ani v maďarskej, ani v slovenskej zbierke sa nenachádza rozprávka, v ktorej by bolo cieľom odstrániť už spomenutý nedostatok.
Čo sa týka kráľa a dcéry – ako to vyznieva aj z tabuľky – s takouto situáciou sa začína takmer rovnaký počet rozprávok u oboch národov. Tu sa dostanú do popredia čísla jeden a tri, ako aj v rozprávke Soľ nad zlato, kde kráľ mal tri dcéry.
V rozprávkach sú takmer všetky postavy anonymné. Len zriedka sa vyskytne hrdina, ktorý má meno. Preto je zaujímavý fakt, že u oboch národov sa nachádza jedna rozprávka, v ktorej vystupuje kráľ a jeho dcéra, ktorá má meno. V maďarskom variante je to príbeh s názvom Rózsa és Ibolya a hrdinka sa volá Ibolya, v slovenskej zbierke je to rozprávka Čarodejná kráľovná a hrdinkou je Kvetuša. Tak isto sa zhoduje aj dej rozprávok. V obidvoch prípadoch je primárnym cieľom rozprávok nájsť si manžela. Ďalšou zhodou je aj pasivita oboch ženských postáv, teda nie oni, ale otec sa snaží vydať svoju dcéru. Spôsob hľadania vhodného manžela sa koná prostredníctvom skúšok. Uchádzači o Ibolyinu a Kvetušinu ruku musia vystáť tri rôzne pokusy, rozdiel u oboch národov je len v spôsobe skúšok.
V slovenskej zbierke sa nachádza aj rozprávka, kde kráľ má synov i dcéru, naproti tomu medzi maďarskými rozprávkami sa takáto nevyskytuje. Takisto tam nenájdeme ani úvodnú formulu, kde by boli obidvaja kráľovskí rodičia, kráľ i kráľovná, kým v slovenskej zbierke sú dve rozprávky s takým východiskovým bodom.
Existujú aj rozprávky, kde v úvodnej formule nevystupujú osoby blízke kráľovi, teda blízka rodina, ale iné postavy, ktoré budú hrať významnú rolu v priebehu rozprávkového deja.
V slovenskej zbierke je to napr. kráľ a mlynár11 alebo radca.12 Existujú aj príbehy, kde namiesto osoby nájdeme určitý predmet alebo miesto, ako v rozprávke s názvom Víťaz kuchta, kde vystupuje kráľovho radca, kým v maďarskej zbierke možno nájsť príbehy s takými parametrami. Taká je rozprávka Az égigérő fa alebo Adj Isten egészségére, kde namiesto kráľovej rodiny hrajú dominantnú úlohu cudzí mládenci, s ktorými kráľ nemá nijaký rodinný vzťah, stanú sa hrdinami rozprávky, a tak na konci tento nedostatok odstraňujú.
U oboch národov sa stretávame s rozprávkami, kde kráľ nepotrebuje na rozvíjanie deja rodinu, ani iné rozprávkové postavy. On sám sa stane hrdinom rozprávky, prirodzene, prostredníctvom pomocníka alebo zázračných predmetov. V takýchto úvodných formulách vstupuje do deja len kráľ a viaže sa s ním nedostatok, ktorý sa snaží odstrániť alebo hľadá dobrodružstvo, ako v slovenskej rozprávke s názvom Sitno. V tejto rozprávke kráľovič Lakti­brada zablúdi v horách. Kráľ hľadá aj dobrodružstvo v rozprávke Tri zakliate kniežatá, keď sa vyberie do hôr na poľovačku. V maďarskej zbierke sa nachádza rozprávka s názvom A szélkötő kalamona, v ktorej sa kráľ vyberie nájsť manželku, tým sa stáva hrdinom rozprávky a patrí do skupiny hrdinov hľadajúcich manželku.
Prehľadná tabuľka o kráľovi, kde sú ilustrované jeho rodinné vzťahy s inými postavami v slovenských ľudových rozprávkach:

Tabuľka č.3.

Prehľadná tabuľka o kráľovi, kde sú ilustrované jeho rodinné vzťahy s inými rozprávkovými postavami v maďarských ľudových rozprávkach:

Tabuľka č.4.

Ako vyplýva z tabuliek, zo sociálneho hľadiska kráľove rodinné vzťahy v úvodných formulách ľudových rozprávok možno zaradiť do šiestich skupín:
1. kráľ a syn,
2. kráľ a dcéra,
3. kráľ, syn a dcéra,
4. kráľ a iná postava,
5. kráľ a kráľovná,
6. len kráľ.
V oboch zväzkoch najväčšiu skupinu tvoria rozprávky, v ktorých vystupuje kráľ a jeho syn, prípadne traja synovia. Len zriedka môžeme nájsť rozprávky s úplnou rodinou. Takisto ako aj príbehy, kde v úvode vystupuje kráľ a jeho dcéra.
Slovenské a maďarské rozprávky sa zhodujú v tom, že málokedy charakterizujú alebo pomenujú kráľa. Okrem veku (starý kráľ) a spoločenského štatusu (mocný, veľký) sa nič iné nedozvedáme o jeho osobe. V analyzovanom slovenskom materiáli len rozprávka Sitno pomenovala kráľa – kráľovič Laktibrada, v maďarskej zbierke je to rozprávka s názvom Mese Bruncik királyfiról.
K rozprávkovej anonymite ešte treba dodať, že kráľovi synovia častejšie dostávajú meno ako sám kráľ, hoci konštatujeme, že hrdinovia s menom nie sú častou súčasťou rozprávok. V maďarskom materiáli sa len zriedkavo vyskytne príbeh, v ktorom dostávame doplnkové informácie o kráľovi, o jeho vlastnostiach. Takouto výnimkou je rozprávka s názvom A zöldszakállú király, kde kráľ mal zelenú bradu.
V slovenskej zbierke sa nachádza rozprávka s názvom Berona, kde okrem kráľa nevystupuje nijaká osoba, ale miesto, záhrada. S motívom záhrady sa čitateľ stretne len veľmi zriedkavo. Možno predpokladať, že záhrada je príliš reálne miesto, čo sa vyskytuje aj v našom každodennom živote. Rozprávky uprednostňujú tie miesta, ktoré sú najmä v svete fantázie. Hrdinovia sa radšej zdržiavajú na vzrušujúcich miestach. Ak sa objaví v rozprávke záhrada, môžeme predpokladať, že sa stane nejaké nešťastie, napr. ukradnú z nej najkrajší kvet, a to je zápletka deja rozprávky, lebo hrdina musí obnoviť rovnováhu záhrady (Boldizsár 2004, 31).
Ďalšou analyzovanou osobou môže byť manželka kráľa, kráľovná. Táto v porovnaní s kráľom nedostáva dominantnú úlohu v úvodných situáciách ľudových rozprávok. V slovenskej zbierke sa nevyskytuje úvodná formula, v ktorej by bola kráľovná, a to ani ako pasívna, ani aktívna osoba.
V maďarskej zbierke sa v dvoch rozprávkach stretávame s kráľovnou, ale v oboch prípadoch chýba pri nej kráľ. V rozprávke s názvom Gyöngyharmat János je kráľovná bez kráľa sama, ale má syna, Jánosa. Do tejto skupiny patrí aj A házasodni indult királyfiú, kde vystupuje kráľovná vdova s jediným synom. Možno sa domnievať, že ženská postava, ktorá vládne, nie je často zastúpená. Ak sa objaví, tak len sama, bez partnera, výlučne len so synom. Porovnaním s ostatnými stredoeurópskymi záznamami, a aj v tých len málokedy, nájdeme kráľovnú s dcérou, ktorá sa s rozvíjaním deja stáva hrdinkou.
V rozprávke s názvom A házasodni indult királyfiú sa dozvedáme hneď v úvode, že kráľovná je vdova, takže znovu sa objavuje neúplná rodina. Z druhej rozprávky nevysvitá, čo sa stalo s kráľom, čo nemá nijaký ďalší vplyv na sujet.
Možno konštatovať, že v úvodných formulách slovenských a maďarských ľudových rozprávok kráľovná ako ženský princíp nehrá dominantnú rolu.13 Naproti tomu však matka dostáva dominantnú úlohu u oboch národov a vyskytuje sa vo viacerých úvodných formulách. Osobu matky sme skúmali z hľadiska vzťahov k ostatným osobám vystupujúcich v rozprávkach. Po analýze vzťahov matky k ostatným osobám možno vytvoriť päť skupín, ktoré charakterizujú vzťahy medzi matkou a ostatnými rozprávkovými osobami:
1. Príbehy – matka a syn (Železník, Jeleň zlatoparohý, Ďuro–truľo)
2. Príbehy – matka a dcéra (Traja zhavranelí bratia, O dvanástich mesiačikoch)
3. Matka bohatá – (0)
4. Matka chudobná – (0)
5. Matka a iná postava – (0)
Kým v slovenskej zbierke s motívom matka a dcéra začínajú tri príbehy, v maďarskej zbierke nájdeme len jednu takú rozprávku. Vo viacerých rozprávkach sa stretneme s osobou chudobného alebo bohatého človeka, otca, zatiaľ v analyzovaných zbierkach sa len raz vyskytne chudobná matka so synom, a to v maďarskej zbierke s názvom A kiskondás.
Skupiny z aspektu maďarských ľudových rozprávok sú nasledovné:
1. Matka a syn – A becsületes tolvaj Marci, Ludas Matyi, Az ördög kilenc kérdése
2. Matka a dcéra – Térdszéli Katica
3. Bohatá matka – (0)
4. Chudobná matka – A kiskondás
5. Matka a iná postava – A hét holló
Teraz venujeme pozornosť rozprávke Az ördög kilenc kérdése. Príbeh je zaujímavý tým, že sa tu spomenie hrdinova národnosť. Jeden sikulský muž sa stáva hrdinom príbehu, hoci na vývoj sujetu hrdinova národnosť nemá nijaký ďalší vplyv. V analyzovaných slovenských zbierkach sa nenachádza rozprávka, ktorá by zdôrazňovala národnosť hrdinu alebo inej osoby.
Okrem matky v rodine plní dôležitú úlohu aj otec. Pri analýze vzťahov s ostatnými členmi rodiny sa venujeme postave otca aj z jeho materiálneho hľadiska.
Pri štúdiu rozprávok jednoznačne vyplýva, že v maďarských a aj v slovenských rozprávkach je zastúpený otec so synmi, v týchto – v slovenskej i maďarskej tradícii – je otec chudobný. Bohatý otec sa v maďarských príbehoch nevyskytuje, zatiaľ čo v slovenskom rozprávkovom fonde v Pani mačičke je zastúpený bohatý pán, ktorý mal troch synov.
V maďarskej zbierke A szegény lányról aki aranyvirágot lépik chudobný otec mal aj syna, aj dcéru. Okrem tejto výnimky je táto rozprávka zaujímavá aj tým, že ženská postava má nadprirodzenú silu, je tátošom. V úvodnej formule o tejto neobyčajnej sile žena nevedela. V rozprávke Virág Péter sú v úvodnej formule tri dcéry a traja synovia.
V slovenskej zbierke je len v jednej rozprávke otec s dcérou, a to s názvom Panna za drakom. V maďarskej zbierke sa ani raz nestretávame s takýmto variantom.
V maďarskej zbierke sa nachádzajú aj také rozprávky, kde okrem otca vystupuje iná osoba, napr. v rozprávke A róka, a medve és a szegény ember, kde namiesto osoby je zviera alebo krava.
Tabuľka z aspektu maďarských ľudových rozprávok:

Tabuľka č.5.

Tabuľka z aspektu slovenských ľudových rozprávok:

Tabuľka č.6.

V prípade otca nie sú veľké rozdiely v maďarskom a slovenskom rozprávkovom fonde, avšak ide o ich spoločné vystúpenie matky a otca na začiatku príbehov, a tu sa ukazujú rozdiely v značnej miere. Kým medzi slovenskými rozprávkami sa s takýmto párom stretneme len zriedka – príkladom je len jeden príbeh s názvom Šurienka a Atalienka. V zriedkavom úvode
vystupuje starý dedo a dedová, ktorá ukradla dievčatko – Atalienku a vyučila ju všelijakému strigônstvu.
Rozprávky Az öreg halász és nagyravágyó felesége a Najmladší z dvanástich sa začínajú s rovnakou východiskovou situáciou a osobami. Je tu rybár s manželkou, sú chudobní a obaja nájdu zviera počas chytania rýb. Iba v maďarskom variante chudobný rybár vyloví kapra, kým v slovenskom variante je to zajac. Ďalší rozdiel spočíva v deťoch, slovenský rybár má veľa detí, kým maďarský a jeho manželka deti nemajú. Zriedkavo sa prejavuje motív bezdetných rodičov, ktorí sa nesnažia mať potomka, ale bohatstvo. V týchto rozprávkach je žena zobrazovaná ako negatívny ženský princíp, je pažravá a zakaždým chce niečo väčšie. Tieto príbehy sa sústreďujú len na manželku, teda na ženskú postavu, ale mužská postava je takisto vinná. Vykresľuje sa tu stratenie rovnováhy, kde chudobný rybár nemá nijaké priania a ctižiadostivá žena je nadmerne ambiciózna. Tento motív vedie nakoniec k morálnemu prepadu.
Tabuľka z aspektu maďarských ľudových rozprávok:

Tabuľka č.7.

V maďarskej zbierke sa začína jedenásť rozprávok s motívom otec a matka. Vo východiskovej situácii sú rodičia najčastejšie bezdetní. Len v rozprávke A kígyókirály gyűrűje majú jedného syna a v A kisgömböc, A libapásztorból lett királyné majú tri dcéry, v ostatných prípadoch je rodina narušená chýbajúcimi deťmi. Zápletka rozprávky sa vyvíja z toho nedostatku. Člen existujúcej rodiny sa ho pokúsi vyriešiť.
V tejto časti venujeme pozornosť rozprávkovým osobám podľa zamestnania, a prirodzene ich vzťahov k ostatným postavám. Zásadný rozdiel v slovenskej a maďarskej prozaickej tradícii spočíva v tom, že v maďarských rozprávkach nie je venovaná veľká pozornosť zamestnaniam postáv, kým v slovenských je často zdôrazňovaná. Nenachádzame ženskú postavu, ktorá by mala zamestnanie. V zápise Tri zlaté hrušky je zastúpený ženský princíp v podobe ježibaby, avšak tento prejav – bosorovanie nepovažujeme za zamestnanie.
Tabuľka z aspektu maďarských ľudových rozprávok:

Tabuľka č.8.

Ako z tabuľky vyplýva, v rozprávke sa vyskytujú najrôznejšie zamestnania. Okrem bohatého kupca ide prevažne o „málo zarábajúce“ zamestnania.
V maďarskej zbierke sú to zamestnania ako bača v Az állatok nyelvén tudó juhász, študent v A diákot erővel királlyá teszik, čižmár v Az együgyű csizmadia mint csodadoktor a husár v A huszár és a szolgáló.
Slovenská rozprávka s názvom Jelenček patrí do viacerých skupín. Vystupuje v nej horár, ktorý má dve deti a zároveň je vdovcom. Takže v nasledujúcej skupine analyzujeme rozprávky z hľadiska neúplnej rodiny, kde v úvodnej formule vystupuje vdova alebo vdovec. V jednej rozprávke sú obaja, a muž–horár má dve deti. Z textu presne nevyplýva, čo sa stalo s jeho prvou manželkou: „Bol raz jeden chudobný horár a mal už druhú ženu. Od prvej ženy mu ostalo dvoje detí, jedno dievčatko a jeden chlapček, volali ich Evičkou a Janíkom.“
Predpokladáme, že v tom čase bola mŕtva, lebo v rozprávke sa rozvody manželských párov14 nevyskytujú. Do popredia v úvode rozprávky sa dostane len žena, ktorá hrá dôležitú úlohu aj vo vývoji rozprávkového príbehu. V prvom rade je to macocha, ktorá spôsobuje zápletku a vystupuje ako negatívna osoba. Osobou macochy sa zaoberala psychoanalytická škola,15 ale bez nej by sme sa nedozvedeli o hrdinke, že je vlastne „hrdinská“. Z toho vyplýva, že ani protivník nemôže byt slabý a bezmocný, veď by nebol hodným protivníkom hrdinovi. V osobe macochy sa objavuje aj brutalita a kanibalizmus: „Nebudem ja takto hladovať. Porežem ja tie mužove pľuhové deti!“ Často sa stretneme s hrôzou, odporom v rozprávkach. Tieto motívy sú neoddeliteľnou súčasťou. Podľa Olgy Nagy rozprávky zachovávajú „hrôzu“ zo začiatkov ľudstva (Nagy 1974, 9). Ak vezmeme do úvahy rozprávkový typ Kékszakáll,16 kde netvor pojedá mäso mladých dievčat, János Berze Nagy konštatuje: „Črty netvora a jedenia zosnulých možno považovať za stopy dávnejšieho kanibalizmu“ (Berze Nagy 1957, 12). Takisto tvrdí aj Lutz Röhrich, podľa neho stopy ľudských obetí (Menschenopfer) sledujú rozprávky a legendy a uchovávajú ich naďalej ako „survival“. Odvoláva sa na moderné etnologické výskumy a rituálne vraždy považuje za „magický kanibalizmus“ dávnych čias (Röhrich 1964, 37). Známou ľsťou lovcov žijúcich na severe Indických súostroví boli vraždy obetí, ktoré hľadali med alebo sa vybrali za vodu. Nič netušiace obete zabili železnou vidlou preto, aby sa ich zosnulí nenudili v záhrobí. V tomto prípade lovcov v prvom rade motivoval strach z duchov, ako aj presvedčenie, že magické sily žijúce v lebke sú užitočné pre spoločenstvo, v ktorom žijú (Lips J. E. 1958, 596). V tomto prípade ide o magický kanibalizmus, kde vražda a skonzumovanie ľudí má magické korene. Podľa Röricha ježibaby ako ľudožrúti sú pozostatkom starých rituálov (Röhrich 1964, 41).
Tento typ rozprávky je veľmi obľúbený v stredoeurópskom rozprávkovom fonde. V niektorých variantoch je dokonca krutosť ešte viac zdôraznená. Rodičia nevideli iné východisko z biedy ako len ochutnať ľudské mäso, ktoré im zachutilo, následkom čoho sa rozhodli, že zjedia aj vlastné deti. Rozhodli sa, že keď macocha bude česať dcérku, poreže jej hrdlo, s čím vlastný otec súhlasil. Tento motív ešte viac zosilňuje krutosť a hrôzu rozprávky.
Protipólom hrdinky býva žena, vlastne dievča, ktoré sa stane hrdinkou, a to nielen v úvodnej formule, ale aj v celom príbehu. Mužský princíp sa objavuje ako pasívny, a to aj v prípade otca, manžela a v osobe chlapca, brata. Cieľom hrdinky je zachrániť brata, ktorý je zakliaty do podoby jeleňa.
Do tejto skupiny patrí maďarská rozprávka s názvom Vitéz János a Hollófernyiges, kde vdovec má tri dcéry a jedného syna. Zaujímavý je fakt, že len mužská postava má meno Vitéz János. Ďalšou zriedkavosťou je vybranie sa na cestu. V úvode rozprávok drak unesie tri sestry. Hrdina sa nevyberie na cestu, aby zachránil vlastné sestry a tým vykonal hrdinský skutok. Dôvodom je: „Szegény fiú egyedül maradt. Eddig a lányok főztek, mostak rá. Hamarosan kifogyott mindenből, a kenyérből, a tiszta ruhából. Büszke volt, szomszédokat nem akart hívni, hogy főzzenek, mossanak rá. Becsukta kulcsra az ajtót, és bánatosan világgá indult.”17 Tento motív vôbec nie je typický pre hrdinu. Na dobrodružnú cestu sa vyberá len preto, že je lenivý a nedokáže sa starať o seba. Zmienené vlastnosti vyvolávajú negatívne pocity voči hrdinovi.
Medzi maďarskými rozprávkami je ešte skupina, v ktorej v úvode rozprávok sú súrodenci s menami Kis Kolozs a Nagy Kolozs. V slovenskej zbierke nie sú takéto úvody, ale tu zase vystupuje sirota v rozprávke Tri holúbky.
V predposlednej skupine rozprávok sú príbehy pomenované –iné- lebo v nich sa nachádzajú osoby, ktoré nepatria ani do jednej skupiny. Sú v nich zastúpené tak zvieratá, ako aj krajiny, zeleniny alebo len osoba s menom Maťko.
Tabuľka z aspektu maďarských ľudových rozprávok:

Tabuľka č. 9.

V rozprávke A rátóti csikótojás nie sú nijaké osoby, len jedna obrovská tekvica. Sem sme zaradili aj rozprávky o zvieratách, lebo v nich len zriedkavo vystupujú ľudské bytosti. Spravidla sú v nich zvieratá, ktoré sa chovajú podľa ľudských noriem a sú nositeľmi tak pozitívnych, ako aj negatívnych ľudských vlastností.
Tabuľka z aspektu slovenských ľudových rozprávok:

Tabuľka č 10.

 

Poslednú skupinu analyzovaných rozprávok tvoria príbehy a Matejovi Korvínovi. Tieto patria do skupiny, ktorú nazývame novelistické rozprávky. Nevystupujú v nich hrdinovia s nadprirodzenou silou, ani strigy, tátoše. Nájdeme v nich osoby z reálneho života. Dôležitou tematickou skupinou sú tie, v ktorých hrdina získa ruku princeznej, hrdinka sa stane manželkou kráľa, tvrdohlavú ženu skrotia, múdry chlapec alebo dievča správne odpovie na tri prefíkané otázky, a tým získa odmenu.
Pre rozprávky o Matejovi Korvínovi je typické, že sú známe aj v okolitých krajinách a tvoria organický celok rozprávkového fondu aj v slovenskom folklóre, hoci v slovenských zbierkach, ktoré nám slúžili ako podklad pre našu analýzu, sa nevyskytuje ani jedna rozprávka s takouto tematikou. Na prvý pohľad príbeh s názvom Matej veľký kráľ a Uliana veľká kráľovná nám naznačuje, že v nej vystupuje kráľ s menom Matej, ale po prečítaní bude jasné, že v tomto prípade nejde o kráľa Mateja Korvína. V maďarskej zbierke sme našli tri rozprávky, v ktorých vystupuje Matej Korvín.
Nazdávame sa, že je potrebné pripomenúť otázku určenia druhu, resp. žánru. Kým povesti svedčia o tom, že jedna konkrétna osada z istého dôvodu bola pomenovaná po Matejovi Korvínovi,20 dovtedy rozprávky nie sú viazané ku konkrétnemu miestu alebo času a sú začlenené do medzinárodného fondu. Známy nemecký člen fínskej historicko-geografickej školy Walter Anderson sa venoval tomuto typu už v roku 1923 a usporiadal historické pramene i jeho geografické rozšírenie (Liszka 2005, 181). Napriek tomu tradícia kráľa Mateja Korvína je z geografického hľadiska dobre lokalizovateľná. Najpopulárnejšie sú piesne u južných Slovanov, v menšom počte sú zastúpené zdroje z Rumunska a z Albánska. Výskumy zo Slovenska , Česka a zo Zakarpatskej oblasti svedčia o tom, že na tomto území sa rozprestiera severná hranica (Komorovský 1957, 8).
U obidvoch národov nájdeme ten istý motív, či už v anekdotách alebo v ľudových piesňach. Motív o kráľovi Matejovi Korvínovi, ktorý sa v inkognite naje u baču, je v maďarskom kontexte zachovaný v anekdotách, zatiaľ čo v slovenskom folklóre žije aj naďalej v ľudových piesňach Kráľ Matyáš a bača (Küllős 1995, 47).
Na záver by sme chceli vyzdvihnúť rozprávku s názvom Csinosomdrága. V úvode rozprávky má kráľ jednu peknú dcéru a jeho sused mal troch synov: Csinosomdrága, Hamisanpajkos, Széplegénymákos. Dôvodom, prečo sme neklasifikovali spomenutý príbeh je, že podľa pravidiel analýzy ju možno zaradiť do viacerých skupín. Možno ju začleniť do skupiny kráľ a dcéra a okrem toho aj do kategórie otec a synovia. V oboch prípadoch ide o neúplnú rodinu, kde chýba ženský princíp vo forme matky. Do popredia sa dostávajú pomenovania synov, ktoré nosia v sebe pozitívnu náplň.
Kráľ panuje, chudobný človek trpko bojuje o každodennú potravu, kým nejaká udalosť nenaruší „poriadok“. Napriek tomu koniec rozprávky neovplyvní príslušnosť k rodu a z chudobného mládenca sa často stáva kráľ na konci rozprávky.

Literatúra

Aarne, Anti–Thompson, Stith
1961 The Types of the Folktale. Helsinki /FFC 184/.

Berze-Nagy, János
1943 A mese. In A magyarság néprajza III. Budapest, 253–327 s.

Bettelheim, Bruno
2011 A mese bűvölete és a bontakozó gyermeki lélek. Budapest: Corvina Kiadó.

Boldizsár, Ildikó
2004 Mesepoétika. Budapest: Akadémia Kiadó.

Dobšinský, Pavol
1972–1975 Slovenské rozprávky I–II. Bratislava: Mladé letá.

Gašparíková, Viera
1975 Anfangs- und Schlussform in den slowakischen Volkserzählungen In Miscellanea Prof. em. Dr. K.C. Peeters. Antwerpen: Govaerts, 241–252 s.

Illyés, Gyula
1986 Hetvenhét magyar népmese. Budapest: Móra Ferenc Kiadó.

Komorovský, Ján
1957 Kráľ Matej Korvín v ľudovej prozaickej slovesnosti. Bratislava: SAV.

Küllős, Imola red.
2009 Hagyományos női szerepek. Nők a populáris kultúrában és a folklórban. Magyar Néprajzi Társaság. Budapest.

Liszka, József
2005 Mátyás király alakja a csallóközi néphagyományban. In Két Duna keríti…Tanulmányok a Csallóköz néprajzához. Pozsony: Kalligram Kiadó.

Lips, Julius E.
1960 O původu věci. Praha: Orbis.

Marčok, Viliam
1978 O ľudovej próze. Bratislava: Mladé letá.

Nagy, Olga
1974 Hősök, csalókák, ördögök. Esszé a népmeséről. Bukarest: Kriterion Kiadó.

Propp, Vlagyimir Jakovlevics
19992 A mese morfológiája. Második, javított kiadás. Budapest: Osiris Kiadó.

Röhrich, Lutz
19642 Märchen und Wirklichkeit. Zweite, erweiterte Ausgabe. Wiesbaden: Steiner.

Uther, Hans-Jörg
2004 The Types of International Folktales. A Classification and Bibliography Based on the System of A. Aarne and Stith Thompson 1. Suomalainen Tiedeakatemia. Helsinki: Academia Scientiarum Fennica.

Vajda, Stephan
1972 Operenzia, das Märchenland der Ungarn. Merian, 13–15 s.

 

Adalékok a szlovák és magyar népmesék összehasonlító
vizsgálatához
(Összefoglalás)

A tanulmány célja a szlovák és a magyar népmesekincs összevetése és ezen belül is a mesei kezdő és záróformulák részletes elemzése. Komparatisztikai módszer segítségével megkísérel képet nyújtani a két nemzet meséiben előforduló különbségekről és hasonlóságokról. A mesei szövegek strukturális egységekre történő bontásával az egyes mesei motívumok változásai jól nyomon követhetőek mindkét nemzetnél. A tanulmány egyes részeiben rávilágít a férfi és női szereplők mesében betöltött funkcióira is. Táblázatok segítségével áttekinthetőbbé teszi az említett komplex témakört. Az elemzés alapjául két kötet meseanyaga szolgált, mégpedig a Slovenské rozprávky I–II. és a Hetvenhét magyar népmese.

 

Some additional information to the comparative studies
about Slovak and Hungarian folktales
(Abstract)

The goal of this paper is the detailed comparative analysis of beginning and ending formulas in a set of Slovakian and Hungarian folk tales. By using comparative methods, we get a picture of the differences and similarities in the folk tales of the two cultures. If we divide the tales into structural units, the changes in the folk tale elements can be easily seen in both cultures. At certain points in the paper, we identify the role of feminine and masculine figures in the tale. This complex topic is illustrated by charts in the paper. The study is based on two volumes of tales: Slovenské rozprávky I-II. and Hetvenhét magyar népmese.