Musaeum Hungaricum
Hmotné pamiatky maďarského etnika na Slovensku
a ich múzejná dokumentácia
Konferencia, zborník a putovná výstava
V zbierkach múzeí na Slovensku sa nachádza významná časť maďarských kultúrnych hodnôt. Väčšina múzejných inštitúcií, popri múzeách vzniknutých v 19. storočí, sa postupne vybudovávala počas 20. storočia. Z hľadiska tezaurácie hmotných pamiatok maďarského etnika na Slovensku zohrávajú významnú úlohu múzeá celoštátnou pôsobnosťou, regionálne, mestské, obecné múzeá, spolkové a súkromné zbierky. Odborné spracovanie týchto zbierok neprebiehalo v minulosti pravidelne a koordinovane. Z podnetu jednotlivých múzeí na južnom Slovensku sa počas posledných desaťročí uskutočnilo vo vybratých tematických oblastiach niekoľko spoločných aktivít, predovšetkým to boli výstavy, konferencie a výskumy.
Fórum inštitút pre výskum menšín v Šamoríne organizoval vo svojej sídelnej budove dňa 22. novembra 2002 jednodňovú konferenciu pod názvom Dokumentácia maďarskej kultúry na Slovensku, ktorej sa zúčastnili domáci odborníci. Muzeologickú sekciu tvorilo 9 členov, odborných pracovníkov, ktorí v múzeách na Slovensku spravujú hmotné doklady maďarského etnika, resp. predmety súvisiace s maďarským etnikom. Konštatovali, že medzi odbornými pracovníkmi múzeí existuje slabá spolupráca, preto vyslovili požiadavku na koordináciu maďarskej múzejnej činnosti na Slovensku a vypracovali návrh na zintenzívnenie spolupráce v jednotlivých odborných múzejných odvetviach. Na usmernenie spoločných aktivít v oblasti odbornej komunikácie, analýzy zbierok, výskumných programov, ochrany zbierok, prípravy a zosúladenia harmonogramu putovných výstav navrhli založiť odbornú múzejnú organizáciu, ktorá by pracovala v etnologickej, archeologickej, historickej a umeleckohistorickej komisii. Realizácie jednej časti tohto návrhu sa podujala Muzeologická spoločnosť na Matúšovej zemi, ktorá od roku 2003 každoročne (tradične v tretej tretine mesiaca október) zorganizuje v Šamoríne jednodňovú muzeologickú konferenciu v spolupráci s Fórum inštitútom pre výskum menšín v Šamoríne a Vlastivedným múzeom v Galante. Na konferencii, ktorej ústrednou témou je spracovanie hmotných pamiatok maďarského etnika na Slovensku prostredníctvom múzejnej praxe, prezentujú svoje výsledky predovšetkým archeológovia, historici, historici umenia, etnológovia. Ich činnosť sa realizuje v oblasti budovania, výskumu, spracovania, reštaurovania a prezentovania múzejných zbierok. Cieľom konferencie je predstaviť odbornej a širokej verejnosti maďarské kultúrno-historické pamiatky nachádzajúce sa v múzeách a galériách na Slovensku. Jej živiteľom je stále a usilovné muzeologické spoločenstvo, ktoré sa v múzeách a iných pamäťových inštitúciách na Slovensku zaoberá výskumom, ošetrením, ochranou, spracovaním a prezentáciou hmotných pamiatok maďarského etnika.
Prvá konferencia pod názvom Aktuálne otázky muzeologických aktivít maďarského etnika na Slovensku sa uskutočnila dňa 28. októbra 2003. Na tejto konferencii sa zostavil zoznam tých múzejných inštitúcií, ktorých odborní pracovníci by mohli byť potenciálnymi účastníkmi budúcich konferencií. V prospech úspešnej koordinácie spoločnej práce účastníci konferencie založili Maďarské múzejné kolégium na Slovensku, do činnosti ktorého sa na začiatku zapojili odborní pracovníci 11 múzeí. Počas uplynulých 12 rokov na pravidelne každoročne usporiadaných konferenciách prezentovali výsledky svojich odborných aktivít pracovníci dvadsaťšesť na Slovensku a štyri v Maďarsku pôsobiace pamäťové inštitúcie, výskumné tímy. Od roku 2004 má konferencia názov Musaeum Hungaricum. Hmotné pamiatky maďarského etnika na Slovensku a ich múzejná dokumentácia, a tak v roku 2015 sa uskutočnila konferencia pod poradovým číslom XII. Konferencie, ktorých rokovacím jazykom je slovenčina a maďarčina, ponúkajú príjemné prostredie na pravidelné stretnutie odborníkov venujúcich sa výskumu hmotných pamiatok maďarského etnika a záujemcov prezentovaných tém. Účastníkov jednotlivých konferencií pozdravili aj významné osobnosti. Medzi prednášateľmi prvej konferencie bola Annamária Vígh, vedúca Múzejného odboru Ministerstva národného kultúrneho dedičstva Maďarskej republiky, ktorá predniesla referát o postavení maďarských múzejných inštitúcií z hľadiska manažmentu rezortu kultúry. Na tejto konferencii sa účastníci mohli v prednáške zástupcu generálneho riaditeľa Národopisného múzea v Budapešti, predsedu Maďarského muzeálneho spolku – Pulszkeho spoločnosti Györgya Balázsa oboznámiť s činnosťou múzejných spolkov a zväzov v Maďarsku a Európe. V roku 2005 pozdravila prostredníctvom svojej hodnotiacej prednášky o postavení v múzeách na Slovensku Ágnes Bíró, štátna tajomníčka Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Na konferencii uskutočnenej v roku 2006 Attila Paládi-Kovács a Tamás Mohay odovzdali z publikácií Maďarskej národopisnej spoločnosti knižné dary v hodnote takmer polmilióna forintov pre knižnice múzejných inštitúcií na Slovensku. V rámci konferencie v roku 2007 sa zrealizovalo odborné stretnutie predstaviteľov Maďarského muzeálneho spolku – Pulszkeho spoločnosť a Zväzu múzeí na Slovensku. Desiaty ročník nášho podujatia uskutočneného pod názvom Musaeum Hungaricum podporilo mesto Šamorín a tejto konferencie sa zúčastnil aj primátor mesta Gabriel Bárdos. Účastníkov tejto jubilejnej konferencie pozdravil predseda Trnavského samosprávneho kraja Tibor Mikuš a jeho podpredseda József Kvarda. Naše konferencie svojou účasťou poctili predstavitelia Veľvyslanectva Maďarskej republiky v Bratislave Ádám Szesztay, resp. Zoltán Sándor.
Štúdie (v počte 89) pripravené z prednášok, ktoré odzneli na konferenciách realizovaných do roku 2013, môžeme prečítať v piatich číslach zborníka vychádzajúceho dvojročne medzi 2006–2014 pod rovnakým názvom. Zborníky štúdií vyšli súčasne v dvoch jazykových verziách (v samostatných zväzkoch v maďarskom a slovenskom jazyku) na konci jednotlivých štúdií s anglickým resumé.
V zborníkoch je publikovaných viac takých štúdií, ktoré sa zaoberajú metodickými otázkami múzejnej práce. V prvom čísle archeologička Vlastivedného múzea v Nových Zámkoch (od roku 2006 Múzeum Jána Thaina v Nových Zámkoch) Eszter Kovácsová píše o aplikácii zákona o pamiatkach č. 49/2002 vo vzťahu archeologického výskumu a múzejnej praxe. Teoretickými otázkami a úlohou historickej muzeológie, problematikou rozvoja spoločenstva a zachovania identity Maďarov na Slovensku sa zaoberajú tri štúdie Štefana Gaučíka. O zmenách nastávajúcich z hľadiska poslania a postavenia múzeí v našej spoločnosti uverejňuje štúdium autorka tohto príspevku z príležitosti 10. ročníka konferencie. Väčšina príspevkov podľa spracovaných tém prezentuje čerstvé odborné výsledky v oblasti archeologického, historického, etnologického a umeleckohistorického výskumu. Gabriel Nevizánszky, pracovník Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre v dvoch štúdiách prezentuje výsledky archeologického výskumu staromaďarského jazdeckého pohrebiska v Hontianskej župe a v Strede nad Bodrogom. Pavel Paterka a Tibor Pálinkás spracováva dejiny šahanského prepoštstva Nanebovzatia Panny Márie od realizácie výskumu až po tvorbu výstavy, ktorá prezentovala popri archeologických nálezoch aj historické dokumenty. Hontianske múzeum a galéria Ľudovíta Simonyiho v Šahách v spolupráci s ďalšími inštitúciami uskutočnilo v rokoch 2008-2009 archeologický výskum na severozápadnom okraji mesta Šahy v lokalite Na vršku. Výsledky výskumu so zreteľom na remeselnícku výrobu z doby bronzovej na Poiplí zverejní Tibor Pálinkás, archeológ, riaditeľ múzea. Podrobnú správu o výsledkoch archeologického výskumu krypty Rímskokatolíckeho kostola Nanebovzatia Panny Márie v Dunajskej Strede podáva Pavel Paterka, archeológ Krajského pamiatkového úradu v Nitre. V jeho ďalšej archeologickej štúdii načrtáva formy stredovekého osídlenia pri dolnom toku Žitavy v lokalite Chotín na základe výsledkov doterajších archeologických výskumov a odbornej literatúry. Prezentácii stredovekých pamiatkových objektov sa vo svojich dvoch príspevkoch venuje taktiež Pavel Paterka, v jednej opisuje renesančnú architektúru na území Hontianskej župy, v druhej románske sakrálne pamiatky na území komárňanského a novozámockého okresu. András Csuthy, mladý archeológ Podunajského múzea v Komárne podáva krátke zhodnotenie výsledkov dosiahnutých prostredníctvom archeologických a historických výskumov v múzeu. V práci Jána Chovanca, archeológa Vlastivedného múzea v Trebišove (v súčasnosti Múzeum a Kultúrne centrum južného Zemplína v Trebišove) sa môžeme oboznámiť s pamiatkami Trebišova a s nimi spojenými významnými osobnosťami od šľachtica Andronika po Júliusa Andrássyho. Margaréta Nováková, archeologička-historička Tekovského múzea v Leviciach prezentuje vzťahy Štefana Dobóa s Levicami a významné činy tohto bojovníka historického významu zo 16. storočia, ktorý sa vyznamenal v boji proti Turkom. Uršula Ambrušová, historička Východoslovenského múzea v Košiciach na základe pravidelne vykonávaných výskumov v rámci viac štúdií podáva obraz o dokumentoch dejín cechov, písaných predovšetkým v maďarskom jazyku. Takéto sú cechové artikuly, písomné doklady hrnčiarskeho cechu a košických zlatníkov, najstaršie známe zachované cechové artikuly holičských tovarišov z roku 1557, armáles Martina Vajdu z roku 1655 a písomné pramene obsahujúce spory a sťažnosti v cechoch z obdobia 17.–19. storočia. Výsledky výskumu archívneho fondu zverejňuje Štefan Gaučík vo svojej štúdii o Okresnom živnostenskom spoločenstve v Dunajskej Strede v rokoch 1920–1949. V zborníkoch môžeme nájsť príspevky o vzniku starých aj nových múzejných inštitúcií a múzejných zbierok, o ich dejinách a aktivitách. Kinga Szabó Haltenberger, historička umenia podáva dve obšírne správy o Pamätnom dome Júliusa Szabóa v Lučenci, v prvej roku 2006 načrtáva plán realizácie tohto objektu a v druhej roku 2012 píše už o vzniknutej súkromnej galérii, o jej aktívnej činnosti a plánoch. Z príspevku etnológa Gábora Puska sa môžeme oboznámiť s pokusmi o založenie múzea v meste Tornaľa počas posledných desaťročí. O okolnostiach vzniku a o expozícii Vedeckých zbierok reformovanej kresťanskej cirkvi so sídlom v Rimavskej Sobote píše vedúci tejto inštitúcie István B. Kovács. Mestské múzeum v Senci, ktoré bolo založené začiatkom roka 2010, predstaví vedúci múzea Gábor Strešňák. Tibor Pálinkás na základe dobových prameňov spomína na okolnosti založenia Hontianskeho múzea v Šahách pri príležitosti 110. výročia založenia tejto múzejnej inštitúcie. Patrik Derfiňák, historik Inštitútu histórie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove spracováva dejiny prvých muzeálnych zbierok vznikajúcich v Prešove v prvej polovici 19. storočia. S aktivitami a plánmi do budúcnosti Skautskej zbierky maďarských skautov na Slovensku sa môžeme oboznámiť v správe výkonného predsedu Zväzu skautov maďarskej národnosti na Slovensku Szilárda Csémi – Kismedve.
Najväčšia časť štúdií je venovaná vybratým múzejným zbierkam, ktoré sú skúmané z rôznych hľadísk. O dokumentácii ľudovej kultúry maďarského etnika na Slovensku v zbierkach slovenských múzeí vo svojej štúdii píše etnologička Vlastivedného múzea v Galante Izabela Danterová. O súkromných dedinských domoch, v ktorých sú prezentované súkromné zbierky predmetov múzejnej hodnoty (Dom ľudového bývania zv. Duba Tájház v Juri nad Hronom, Vidiecky dom zv. Felvidéki Ház v Tekovskom Hrádku, Súkromná expozícia v Ondrejovciach), podáva správu Katarína Holbová, etnologička Tekovského múzea v Leviciach. Etnologickú zbierku Vlastivedného múzea v Nových Zámkoch (od roku 2006 Múzeum Jána Thaina v Nových Zámkoch) dokumentujúcu tradičnú ľudovú kultúru v regióne predstavuje štúdia etnologičky, riaditeľky múzea Heleny Gudmonovej. Diela umelcov maďarského pôvodu v zbierkach galérií na Slovensku zhodnotí práca Kinga Szabó Haltenberger. Uršula Ambrušová z ďalších dvoch príspevkov v jednom opisuje vznik, zastúpenie a expozičné využitie zbierkového fondu farmácie vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach a v druhom sprístupňuje diplomatickú analýzu neznámej rukopisnej knihy z 19. storočia. Zo zbierok Tekovského múzea v Leviciach sa v štúdii Margaréty Novákovej oboznámime s cechovými pamiatkami, v práci etnologičky múzea Zuzany Ivanickej s kolekciou ľudového strieborného šperku a v príspevku Kataríny Holbovej s výrobkami z levického zlatého onyxu a múzejnou dokumentáciou činnosti dizajnérky Icy Taby. Katarína Holbová vo svojej ďalšej štúdii predstavuje národopisnú kolekciu múzea zo zaniknutej obce Mochovce.
Historik Podunajského múzea v Komárne (v rokoch 2002-2007 Múzeum maďarskej kultúry a Podunajska v Komárne) Csaba Fehér pripravil štúdiu o Istvánovi Kultsárovi a o po ňom pomenovanej obnovenej historickej knižnice múzea. Anna Sipos, etnologička tohto múzea opisuje príbeh jednej odevnej truhlice zo zbierok múzea, jej reštaurovanie a miestne tradície zhotovovania tzv. komárňanských maľovaných truhlíc. Attila Agócs, etnológ Novohradského múzea a galérie v Lučenci (v súčasnosti primátor mesta Fiľakovo) predstavuje hmotné pamiatky lučeneckého halenárstva v múzejnej zbierke. Éva Kerényi, historička Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote spracovala vo svojich prednáškach na konferenciách vybraté kolekcie historických zbierok múzea. V zborníkoch zverejňuje štúdie o pozostalosti šľachtickej rodiny Gömöryovcov zo Širkoviec a pri príležitosti 130. výročia založenia múzea v o „hungarikách“ nachádzajúcich sa v historickej zbierke múzea. V príspevkoch muzeologičky Hontianskeho múzea a galérie Ľudovíta Simonyiho v Šahách Marty Bendíkovej sa môžeme oboznámiť so zbierkami cirkevného textilu a pamiatok ľudového náboženského života, resp. s kolekciou detských hračiek. Izabela Danterová vo svojej práci prezentuje výrobky dolnosalibských tkáčov nachádzajúce sa v etnologickej zbierke Vlastivedného múzea v Galante. Jozef Keppert, riaditeľ Vlastivedného múzea v Galante pri príležitosti realizácie putovnej výstavy fotografií z rokov 1880–1881 z fotografického albumu grófa Mihálya Esterházyho z Galanty a Forchtensteinu vyhotovených v Afrike opisuje život vznešeného amatéra. Umelecký historik Zoltán Székely (v súčasnosti riaditeľ Hansági Múzeum v Mosonmagyaróvári) prezentuje zlatnícke predmety z prešporských dielní, nachádzajúce sa v zbierke Xántus János Múzeum v Győri (v súčasnosti Rómer Flóris Művészeti és Történeti Múzeum).
Ďalšia skupina štúdií sa zaoberá umeleckohistorickými zbierkami niektorých múzeí. Historička umenia Ida Gaálová spracováva umeleckohistorické zbierky a výstavy Podunajského múzea v Komárne. Riaditeľka SNM – Múzea kultúry Maďarov na Slovensku v Bratislave Gabriella Jarábik podáva správu o založení umeleckohistorickej zbierky múzea.
Zoltán Székely opisuje obrazy z galérie predkov Andrássyovcov v zbierke už spomínaného múzea v Győri. V troch príspevkoch nájdeme spracovaný život a dielo významných výtvarných umelcov. Historička umenia Astrid Derfiňáková a Patrik Derfiňák napísali prácu venovanú životu a dielu maliara Šariša Júliusa Töröka. Éva Kerényi predstavuje pozostalosť Istvána Ferenczyho zo zbierky Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Prostredníctvom prezentácie súkromnej zbierky v rámci autorskej výstavy v Podunajskom múzeu v Komárne opisuje život a dielo Elemíra Halász-Hradila Ida Gaálová.
Na jednotlivých konferenciách sa prezentovali aj referáty témami zameriavajúcimi sa na zhodnotenie životného diela osôb, ktoré sa vo významnej miere pričinili o vznik a rozšírenie múzeí, múzejných zbierok spravujúcich maďarské pamiatky. Tak sa dozvedáme, že knižná pozostalosť Jozefa Blaskovicsa sa nachádza v Múzeu Jána Thaina v Nových Zámkoch (príspevok Eszter Kovácsovej), že pozostalosť Andora Sasa je uložená v Archíve Slovenského národného múzea v Bratislave (štúdia Štefana Gaučíka) a že písomnosti Imricha Henszlmanna uchovávajú v zbierke Východoslovenského múzea v Košiciach (práca Uršuly Ambrušovej). V ďalších štúdiách sa dokumentuje pozostalosť maďarského katolíckeho kňaza na Slovensku Lászlóa Paxyho (práca Štefana Gaučíka), snahy Jána Thaina o založenie múzea v Nových Zámkoch (štúdia Pavla Rusnáka, historika múzea) a život a dielo maliara Ľudovíta Simonyiho, po ktorom sa pomenovala galéria v Šahách (príspevok Marty Bendíkovej). Aktivity významného rodáka Trenčianskej župy „železného ministra“ Gábora Barossa, jeho vzťahy k rodného regiónu zhodnotí riaditeľka Trenčianskeho múzea v Trenčíne Katarína Babičová.
V jednotlivých číslach zborníka sa môžeme dočítať správ o realizovaných výskumných programoch. Izabela Danterová píše o výsledkoch etnologického výskumu v obciach Neded a Vlčany na tému Tradičné hospodárenie v prvej polovici 20. storočia. Annabella Gecse, etnologička Múzea Jánosa Damjanicha v Szolnoku spracováva výsledky interregionálnych vzťahov ľudovej kultúry a vedeckého výskumu v zbierkovom fonde a pomocnej zbierke múzea. Attila Agócs skúmajúc rozšírenie prelamovaného nábytku poukazuje na jeho významné kusy v slovenskej časti územia Palócov. Z ďalších dvoch etnologických štúdií sa v jednej dozvedáme o výsledkoch výskumu pracovných postupov a prostriedkov v oblasti sedlárskeho remesla v súčasnosti v Gemeri, a v druhej Ágnes Lengyel a Gábor Limbacher podávajú informácie o vytvorení databázy sakrálnych objektov u Palócov. Marta Bendíková opisuje príbehy a ich zmeny viažuce sa k malým sakrálnym pamiatkam v prípade Lontovského kríža a Kubáňovského obrázku. Prostredníctvom dvoch štúdií etnologičky Ilona L. Juhász nazrieme do výskumnej činnosti Etnologického centra Fórum inštitútu pre výskum menšín v Komárne na južnom Slovensku, ich predmetom sú pomníky zosnulých mimo cintorína a malé sakrálne objekty vo funkcii pamätníkov prvej a druhej svetovej vojny. Vo forme tímovej práce sa uskutočnila digitalizácia archívneho materiálu (spisov, pohľadníc, fotografií) vzťahujúceho sa na maďarské etnikum žijúce na Slovensku, o ktorej píše Štefan Gaučík. Margaréta Pölhös (Nováková) vo svojej štúdii spracováva údaje z výskumu o činnosti levických spolkov na konci 19. a na začiatku 20. storočia. Gábor Hushegyi, odborný pracovník SNM – Múzea kultúry Maďarov na Slovensku podáva výsledky svojho výskumu o nových pomníkoch, pamätníkoch, pamätných tabuliach maďarskej proveniencie na Slovensku v štúdii pod názvom Stratégie Maďarov na Slovensku pri vyznačovaní verejného priestranstva.
Niektoré štúdie sa zaoberajú reštaurovaním umeleckých predmetov nachádzajúcich sa v múzejných zbierkach, obnovou pamiatkových objektov a realizáciou nových expozícií.
Muzeologička Žitnoostrovného múzea v Dunajskej Strede Oľga Bevilagua podáva opis reštaurovania reliéfu Juraja Somogyiho z historického fondu múzea. Historička-archivárka Múzea Jána Thaina v Nových Zámkoch Veronika Nováková ml. sprístupňuje reštaurovanie zbierkových predmetov (medzi nimi viac kusov nábytku z konca 19. storočia, olejomaľby a historické dokumenty), ktoré sú súčasťou novej expozície múzea. V štúdii o novej expozícii pod názvom Stáročia Fiľakovského hradu píše o znovuzrodenom Hradnom múzeu vo Fiľakove Attila Agócs. Dve štúdie sú zverejnené o obnove a o nových expozíciách dvoch literárnych pamätných miest, ktoré spravuje SNM – Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku v Bratislave. Literárna historička Silvia Siposová predstavuje Pamätný dom Kálmána Mikszátha a v ňom sa nachádzajúcu novú expozíciu, Gabriella Jarábik píše o procese obnovy Madáchovho kaštieľa v Dolnej Strehovej v rokoch 2010–2013.
Ďalšie príspevky podávajú prehľad o realizácii nových stálych a putovných výstav, o konferenciách viažucich sa k týmto výstavám, o múzejnopedagogických podujatiach a nových publikáciách. Csaba Fehér predstavuje putovnú výstavu o presídľovaní Maďarov v Československu pod názvom Kalvária Maďarov 1945–1948, Iván Nagy, etnológ podáva správu o výstave Pastierske hudobné nástroje v Podunajskej nížine uskutočnenej v Žitnoostrovnom múzeu v Dunajskej Strede, Eszter Kovácsová prezentuje medzinárodný projekt Poklady bez hraníc, v rámci ktorého sa v rokoch 2009–2010 realizovali spoločné tematické putovné výstavy a konferencie v múzeách na južnom Slovensku a Maďarsku. Alexander Papp ml. pripravil viac príspevkov o výstavách, ktoré sa uskutočnili vo výstavných priestoroch SNM – Múzea kultúry Maďarov na Slovensku v Bratislave. O výstave Dlhá jar, horúce leto – 1968 píše z hľadiska využitia multimediálnych prostriedkov na výstave. V ďalšom príspevku spolu s Evou Bolemantovou predstavujú výstavu pod názvom Danubius fluvius pictorum – Dunaj v čase a obrazoch, charakterizujú vzťah rieky Dunaj a Strednej Európy, na základe čoho bola pripravená aj veľkolepá putovná výstava. V jeho príspevku o výstave Franz Liszt a jeho bratislavskí priatelia sa dozvedáme, že pri tvorbe scenára výstavy čerpal zo zbierok slovenských a maďarských inštitúcií a výsledkov vedeckých pracovníkov skúmajúcich život a dielo Liszta. Vedúci Mestského múzea v Štúrove Július Juhász podáva správu o podujatiach v múzeu odohrávajúcich sa od roku 2006 v rámci Noci múzeí. Historik Ľudovít Presinszky vyhodnocuje publikačnú činnosť v oblasti miestnych dejín na Žitnom ostrove počas posledných niekoľko desaťročí.
Väčšina referátov v programe konferencie uskutočnenej v roku 2014 sa pri príležitosti 100. výročia vypuknutia prvej svetovej vojny zaoberala témami viažucimi sa k tejto historickej udalosti. Historička Múzea mesta Bratislavy Elena Kurincová vo svojej prednáške predstavila muzeálie z obdobia prvej svetovej vojny a formy propagandy v tej dobe. Tibor Pálinkás predstavil hmotné pamiatky prvej svetovej vojny v zbierkach Hontianskeho múzea v Šahách, Éva Kerényi spracovala rukopisné pamiatky veľkej vojny v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. Pavol Rusnák realizoval výskum v obci Komoča a vo svojom referáte prezentoval pamiatky vojakov bojujúcich v prvej svetovej vojne. Marta Bendíková pripravila prednášku, v ktorej podala výber z pamiatok prvej svetovej vojny v šahanskom regióne. Silvia Siposová podrobne predstavila priebeh realizácie celoštátneho dokumentačného a výstavného projektu SNM – Múzea kultúry Maďarov na Slovensku v Bratislave, ktorého výsledkom je veľkolepá putovná výstava Mojim národom – Príbehy z veľkej vojny. Uršula Ambrušová podala analýzu vandrovných knižiek čižmárskych tovarišov v zbierkach Východoslovenského múzea v Košiciach. Ida Gaálová spracovala životné dielo Árpáda Fesztyho, významného maliara pochádzajúceho z komárňanského regiónu, prostredníctvom jubilejnej výstavy z diel maliara pri príležitosti 100. výročia jeho úmrtia.
Vo Fórum inštitúte pre výskum menšín v Šamoríne sa v deň konferencie v roku 2008 sprístupnila prvá časť výstavy Hmotné pamiatky Maďarov v múzeách na Slovensku a v roku 2009 jej druhá časť. Realizátorom putovnej výstavy je Muzeologická spoločnosť na Matúšovej zemi so sídlom v Boldogu. Výstava sa skladá zo 16 veľkorozmerných panelov (100 cm x 70 cm) a 13 panelov menšieho rozmeru (70 cm x 50 cm). Jednotlivé panely dokumentujú múzejné inštitúcie a ich stále expozície na južnom Slovensku. Sú to múzeá a expozície, ktoré skúmajú, dokumentujú a prezentujú hmotné pamiatky maďarského etnika na Slovensku. Každej múzejnej inštitúcii a expozícii, nachádzajúcej sa v samostatnej budove, je venovaný osobitný panel. Štruktúra obsahu jednotlivých panelov je jednotná: trojjazyčný (slovensko-maďarsko-anglický) text obsahuje krátky opis dejín múzea, štruktúru jeho zbierkového fondu, hlavné zameranie činnosti, zoznam stálych expozícií a kontakty. Fotografie predstavujú hlavné sídlo múzea, príznačné zbierkové predmety, prípadne pohľady do expozícií dokumentujúce hmotné pamiatky maďarského etnika na Slovensku. Výstava prezentuje múzeá, ktoré vznikli medzi prvými ešte v druhej polovici 19. storočia až po tie, ktoré boli založené v prvom desaťročí 21. storočia. Z najstarších sú tu zachytené nasledovné múzejné inštitúcie: Východoslovenské múzeum v Košiciach, Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, Podunajské múzeum v Komárne a Banícke múzeum v Rožňave. Začiatkom 20. storočia bola založená zbierka, ktorá tvorila základ vzniku múzea v Šahách. V dôsledku administratívnych zmien regiónu múzeum v roku 1924 bolo zrušené, ale v roku 1994 sa znovu zrodilo a pôsobí dnes ako mestské múzeum pod názvom Hontianske múzeum a galéria Ľudovíta Simonyiho v Šahách. Z múzeí založených v medzivojnovom období sú predstavené: Tekovské múzeum v Leviciach a Vlastivedné múzeum v Nových Zámkoch, ktoré je od roku 2006 pomenované, z úcty k svojmu zakladateľovi, na Múzeum Jána Thaina v Nových Zámkoch. Z múzeí založených po druhej svetovej vojne v novohradskom regióne dlhé roky pôsobili spoločne múzeá v Lučenci a vo Fiľakove. Neskoršie sa Mestské múzeum vo Fiľakove osamostatnilo a od roku 1994 pôsobí ako Hradné múzeum vo Fiľakove. Ako samostatná inštitúcia pôsobí Novohradské múzeum a galéria v Lučenci. V 50. rokoch 20. storočia vzniklo Zemplínske múzeum v Michalovciach a Vlastivedné múzeum v Trebišove. V 60. rokoch boli založené ďalšie múzeá na juhozápadnom Slovensku. Boli to Žitnoostrovné múzeum v Dunajskej Strede a Vlastivedné múzeum v Galante. Na výstave sa prezentujú aj najmladšie z múzejných inštitúcií, a to Múzeum Vojtecha Löfflera v Košiciach, Mestské múzeum v Štúrove a Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku, ktoré patrí pod správu Slovenského národného múzea v Bratislave. Okrem prezentovaných 16 múzeí sú na Slovensku i ďalšie inštitúcie, ktoré skúmajú, spravujú a na expozičné účely využívajú hmotné pamiatky Maďarov. Patria k nim ľudové domy, či zbierky múzejného a galerijného charakteru v správe mestských, miestnych úradov a súkromných osôb. Z nich 13 je prezentovaných na paneloch menšieho rozmeru. Z domov ľudového bývania na juhozápadnom Slovensku sa tu predstavuje 6 objektov: Dom ľudového bývania v Martovciach, Veľkom Mederi, Šali, Matúškove, Veľkých Úľanoch a Svodíne. Z technických pamiatok na južnom Slovensku, ktoré sú sprístupnené pre verejnosť ako expozície in situ, na samostatných paneloch sú prezentované vodné mlyny v Jelke, Tomášikove, Dunajskom Klátove a Kolárove. Na výstave sa ďalej predstavujú: Mestský vlastivedný dom v Šamoríne, Pamätný dom Kálmána Mikszátha v Sklabinej a Madáchov kaštieľ v Dolnej Strehovej. Sprístupnenie výstavy pre verejnosť sa v posledných rokoch uskutočnilo v múzeách, školách, kultúrnych strediskách a vo výstavných sieňach iných inštitúcií v rôznych regiónoch Slovenska a v roku 2013 v Národopisnom múzeu v prírode v Szentendre.
Realizátorom tu predstavených konferencií, päť čísiel zborníka a putovnej výstavy je Muzeologická spoločnosť na Matúšovej zemi, ktorá bola založená v roku 1999 so sídlom v Boldogu. Členovia vedeckého združenia sú odborníci, ktorí vyvíjajú činnosť v oblasti rozvoja kultúrneho života, predovšetkým v sfére múzejníctva v prostredí maďarského etnika a ďalších etnických skupín na južnom Slovensku. Medzi nimi sú archeológ, etnológ, archivár, historik, knihovník a pedagóg, ktorí v rámci svojho odboru realizujú vedecké výskumy a pri tom považujú za dôležité, aby svoje dosiahnuté výsledky aj popularizovali. Spoločnosť počas svojej 15 ročnej existencie uskutočnila viac etnologických, historických výskumov, realizovala architektonicko-historicko-etnologické zameranie objektov ľudovej architektúry a historických budov, organizovala výstavy (Obec Boldog na dobových fotografiách, Boldog, 2011–2012; Mince v Senci a jeho okolí, Senec, 2013), vydala publikácie muzeologickou tematikou (Spravovanie umeleckých predmetov, 2002). Bola organizátorom viac takých konferencií (napr. klenotnica miestnej kultúry, Veľká Mača, 2002) a odborných seminárov (Múzejné dielne, Veľké Úľany, 2004; Tradície a hodnoty I.–XIII, Bratislava, Rožňava, Štúrovo, Veľký Meder, Svodín, Žihárec, Salka, Veľké Úľany, Senec, Sklabiná, Šaľa, Matúškovo, 2003–2014), ktoré sa zaoberali rôznymi oblasťami múzejnej práce. Aktivity spoločnosti determinuje aj tá oblasť, ktorá sa zameriava na vybudovanie databázy súkromných, spolkových a obecných zbierok múzejnej hodnoty maďarského etnika na Slovensku. Cieľom ochrany a správneho spravovanie týchto zbierok členovia regionálneho združenia poskytujú metodickú pomoc majiteľom, správcom miestnych zbierok múzejnej hodnoty, domov ľudového bývania, miestopisných a národopisných výstav. S činnosťou Muzeologickej spoločnosti na Matúšovej zemi sa širšia verejnosť môže oboznámiť prostredníctvom rôznych kultúrnych podujatí organizovaných často v spolupráci s inými organizáciami. Takéto sú najmä prezentácie kníh, prednášky venované miestopisným a muzeologickým témam a výstavy.